Ešte predtým, než som začal s výberom tej správnej autoškoly, opýtal som samého seba: na čo mi vlastne ten vodičák bude? Po pár sekundách som prišiel na to, že vlastne na nič - nemám auto. Zaujímavé, niekedy sa stačí len zamyslieť a problém je vyriešený.
Takže žiadny vodičák, najskôr si kúpim nejaké poriadne fáro. Najlepšie by bolo vyhrať missku, alebo superstar, alebo zlaté vajce. Opäť som sa na pár sekúnd zamyslel. Kozy nemám, hlas takisto a ten Bruchala mi vlastne tiež nikdy nebol zvlášť sympatický a to jeho zlaté vajce môžem os... ach! Vyzerá to tak, že rýchla cesta k novému autu je pre mňa zarúbaná.
Minule som sa viezol vo firemnej octavii jedného známeho - slušný človek, milý sympatický, dokonca je vysoko postavený manažér istej nemeckej firmy na Slovensku. Ako hovorím, viezol som sa v jeho aute, rozmýšľal nad kadečím, keď tu, kde nič – tu nič, z čista jasna, ozvala sa úst môjho známeho takáto veta:
„To nie je šofér z povolania, to je k***t z povolania!“
Kde sa berie tá verbálna agresivita zo strany slovenských motoristov fakt netuším. Tak na toto ja fakt nepotrebujem ten ružový zdrap papiera!
Asi si predsalen nájdem tú frajerku. Po tom, čo sa barel ropy vyšplhal na amerických trhoch až k hranici 60-tich dolárov to bude dokonca aj lacnejšie riešenie. A budem ju voziť na tyči môjho horského bicykla. Boh nás ochraňuj pred k***tmi z povolania...
