Dobre, tak povedzme, že prehnal. Sú aj ceckatejšie sexsymboly, resp. povedzme, že boli. O mŕtvych pornohviezdach len v dobrom... Ale neodbočujme! Neodbočujte: Priamou chôdzou prichádzate k novinovému stánku. Rozhliadnete sa naľavo, prázdna ulica, rozhliadnete sa napravo, fajn. Nikto známy. Vždy sa musíte takto trápne uisťovať. Ste pokrytec. Teda: fajčiar–pokrytec, čo je dosť blbá kombinácia, keď sa nad tým tak hlbšie zamyslíte. Pokrytec je falošný jak zajac na smotane, ale fajčiar–pokrytec, ten je jak prefajčený segedín.
„Čo to bude?“ spýta sa vás teta stánkarka, keď cez úzku štrbinu svojej plechovej péenesky zbadá vaše trasúce sa ľavé stehno.
„Jedny [píííp] si prosím!“ Značka cigariet bola vypípaná.
„Čo to chcete?!“ opýta sa ešte raz predavačka a vy si uvedomujete, že tú značku cigariet ste skutočne vypípali... V šedej mozgovej kôre sa vám práve zapol screensaver.
"Šak jedny sparty, nie?“ spresníte svoju požiadavku. Od nedostatku nikotínu ste nervózny, že by ste trhali spätné zrkadlá na embéčkach. Na zdvorilostné frázičky nie je čas. Popod privreté sklené okienko zasuniete potrebnú hotovosť a konečne si beriete, čo vám patrí.
Adrenalín stúpa, sliny v ústach sa množia a Lolo Ferrari... no, nechajme to. Už o chvíľu ukojíte svoju hriešnu túžbu po nikotíne. Už o pár okamihov mozog začne opäť normálne fungovať, všetko bude ako predtým, už len... otvoriť tú posranú krabičku! Dobre to majú vymyslené títo konštruktéri cigaretových škatuliek: kým sa vám podarí vytiahnuť svoju vytúženú cigaretu, bude po absťáku. Ťažký premyslený marketing. Hotová prešpekulovanosť. Zbytočné techtle–mechtle.
Tak. Najskôr odbaliť priesvitný celofán... potom šetrne otvoriť krabičku.... nepoškodiť kolok, aby vás ukrajinskí colníci nepodozrievali, že ste tie sparty prepašovali z Nemecka... ešte alobal... tááááák.
Prvá cigareta ide vždy ťažko. Ideš, ty potvora?! Takú ti jednu... nóó, hurá. Už len zapáliť... do paže, nemáte oheň! To snáď nie je...
Ale práveže je. Musíte sa vrátiť k trafike. Nebude zo psa slanina a z cigarety rakovina. Bez zapíku veruže nie...
„Jeden zapaľovač vás poprosím,“ vydýchnete zo seba posledné zvyšky čerstvého kyslíka.
Nič. Absolútne nič. Ticho ako v rómskej osade. Tušíte najhoršie. Toto nie je... ale je. Teta stánkarka medzitým odišla na obednú pauzu do menzy. A nevráti sa skôr ako bude neskoro...
Hm, čo teraz. Ste v poriadnej kaši. V hotovej brinde. V ľavej ruke držíte nezapálenú cigaretu, v pravej by ste mali držať zapaľovač. Ibaže nedržíte. Ako vyriešiť tento rébus? Šúchať kameň o kameň a privodiť oheň? Búchať hlavu o stĺp a privodiť stratu vedomia?
Originálnych nápadov máte v tejto chvíli za plnú igelitku. Nie, tadiaľto cesta nevedie...
Skúsite sa ešte raz poriadne pozrieť na tú krabičku od cigariet, akoby sa odpoveď mala skrývať práve v nej. Teraz to ešte netušíte, ale ona sa tam skutočne skrýva.
V morbídne hrubom čiernom rámčeku je napísané toto:
FAJČENIE JE VYSOKO NÁVYKOVÉ! NEZAČÍNAJTE S NÍM!
A to vám hovoria teraz! Svine pokrytecké...
Ako neprestať fajčiť? Ako by povedal minister zdravotníctva: „No nemali ste nezačať, kto vám kázal?!“
