Určite sa to už každému z vás stalo. Išli ste si len tak po ulici, sedeli ste v krčme alebo sa tlačili v preplnenom začmudenom MHD Ikaruse… keď vám zrazu zazvonil mobil. Siahate do vrecka, prijímate hovor… a nič. Vrecko prázdne. Mobil Fuč. Simkarta v paži. V tom sa z vášho hrdla vyderie zúfalý výkrik typu: „Parchanti! Zlodeji! Ruky dolámať!“ Okoloidúci/sediaci spoluobčania na vás vzápätí hodia chápavé pohľady; vedia, ktorá bije. Aj oni to zažili. Každý sa cez to musí preniesť. Život je boj…
Teraz sa niektorí z vás opýtajú že „To je jaká sprostosť, šak keď mi ho ukradli, jak som ho mohol počuť zazvoniť?!“ Ako, ako… teraz ste frajeri, ale že by ste si radšej dávali väčší pozor na svoj telefón, to nie!
Skúsme sa teraz zamyslieť nad tým, kde ste urobili chybu. Skúsme si povedať čosi o tom, ako sa vyvarovať podobnému maléru, ako sa nenechať ošmaknúť. Že vám ešte mobil nikdy neušmakli? Vážení, na každého raz príde, verte mi. Ako hovorí stará azerbajdžanská múdrosť „Ak nechceš prísť o telefón, nenechaj si ho doma“.
Nemal som ja ísť pešo po tej ulici
Tento argument znie na prvý pohľad celkom logicky: ak si nechcete nechať na ulici ukradnúť mobil, nemali by ste jednoducho chodiť pešo. Pri hlbšom zamyslení ale narazíme na sylogický antagonizmus: A čo ak pôjdete autobusom a ukradnú vám ho tam? Mobil vám predsa môžu ukradnúť kdekoľvek! Prerušiť kontakty s vonkajším svetom by bola na neukradnutie mobilného telefónu síce efektívna metóda, ale povedzme si úprimne, ten kus umelej hmoty vám nestojí za to, aby vás v budúcnosti preventívne zatvárali na psychiatriu a zobrali vám občiansky preukaz. Skúsme to inak.
Nemal som si ja kupovať ten mobil
To už je lepšie! Načo ste minuli tohtoročné jarné odmeny? Na mobil? Na čo vám vlastne je? Pevná linka vám už nestačí? Našim prastarým mamám stačil aj telegraf. Že neovládate morzeovku? Ts... naučte sa! Že vám sa už v tomto veku nechce nič učiť? Tak sa potom nečudujte, že kradnutie mobilov je dnes v móde...
Nemal(a) som ho ja nosiť v tej kabelke
Podľa niektorých výskumov je prevažná väčšina mobilných telefónov ukradnutá práve z dámskych kabeliek. Rodová rovnosť v tomto prípade nehrá žiadnu úlohu. Je to síce nespravodlivé a diskriminačné, ale faktom je, že práve kabelky sú najčastejším terčom zlodejov mobilných telefónov. Platí pravidlo: čím štýlovejšia kabelka, tým horšie. Náprsná taštička z dielne Carla Lagerfelda síce môže vo vašich kolegyniach z práce pôsobiť ako zámienka k tomu, prečo sa s vami cez obednú prestávku nebudú baviť, ale ak nechcete prísť o svojho najnovšími funkciami nabitého telefónneho miláčika, siahnite radšej po niečom ľahšie prehliadnuteľnom. Trebárs aj po plátenom vreci uzamykateľnom na tri visacie zámky.
Nemal som sa ja s tým mobilom špacírovať v tej smradľavej putike
Okrem kadejakých horších vecí je dnes v móde aj tzv. „vykladanie mobilu hneď po príchode do reštauráčného zariadenia rovno na stôl“. Je to zlozvyk, ktorý k nám prišiel pravdepodobne po revolúcii a pravdepodobne zo západu. Nie všetko, čo je z Ameriky musí byť pritom aj dobré pre vašu bezpečnosť. Zlodeji špecializujúci sa na krádeže mobilných telefónov o tomto zlozvyku väčšiny Slovákov vedia. Nechajte si radšej toho vášho tátoša pekne vo vrecku. Dnes už farebným displejom s ktovieakým rozlíšením aj tak nikoho neohúrite. A to už nehovorím o tom, že sa vám na tú sedemtisícovú fínsku hračičku môže vyliať aj pivo...
Spôsobov, ako si nechať ukradnúť mobil je, pochopiteľne, ďaleko viac. Ako to už v rezorte vnútra býva, zločinci sú vždy o krok vpred pred obeťami (o policajtoch radšej nehovoriac). Ja osobne sa riadim predovšetkým zásadou 2x a dosť – ak mi ešte raz nejaký parchant ukradne mobil z vnútorného vrecka mojej menčestrovej bundy, tak prisámvačku za seba už neručím!
