Majstrovstvá sveta „C“ skupiny vo florbale v Španielsku 3.5. – 7.5.

Po príchode sme sa stretli s prvými a našťastie aj poslednými problémami – nebolo pre nás ešte pripravené ubytovanie a ani plocha na trénovanie. Nakoniec sa však všetko vyriešilo, tréning prebehol a po ňom sme sa mohli ubytovať. Naše bývanie sa napokon ukázalo byť lepšie, než sme po problémoch s jeho vybavovaním očakávali. Každá pätica mala vlastnú chatku s dvomi izbami, obývačkou, televízorom, kúpeľňou s WC a kuchyňou. Prvý deň sa nič zvláštneho okrem návštevy miestneho bazéna neudialo a tak prejdem ku druhému. V stredu nás čakal prvý zápas – s Francúzskom (5 -2). Po skúsenostiach spred dvoch rokov sa Francúzi javili ako relatívne najslabší z európskych tímov, nebol to však vôbec ľahký zápas. Už v ňom bolo však možno vidieť to, čo sprevádzalo náš tím až do posledného zápasu s Poľskom – vynikajúci Adam Kalčok v bránke, obrovské srdce a kolektívny výkon celého tímu. Francúzi boli v tomto dueli určite florbalovejším tímom, v konečnom dôsledku však ťahali za kratší koniec, pretože náš tím ich predčil v chuti po víťazstve a v bojovnosti. A veľký rozdiel bol v brankároch, zatiaľ čo francúzsky brankár dostal pár lacných gólov, v našej bráne chvíľkami „čaroval“ Adam Kalčok. Po večernom tréningu a zhodnotení sme sa začali pripravovať na zápas s Kanadou, ktorá mala byť papierovo jedným z favoritov na postup. V tomto zápase platilo presne to isté, čo v predchádzajúcom. Kanadu (4-2) sme prekonali vďaka kolektívnemu výkonu, obrovskej chuti a nasadeniu, vynikajúcemu brankárovi a obrannej hre celého mužstva. Po tomto zápase sme začali reálne uvažovať o možnom postupe, potvrdiť sme to však potrebovali víťazstvom nad domácimi a výborným publikom povzbudzovanými Španielmi. So Španielmi (3-1) sme hrali večerný zápas o 19 00 pred plnými tribúnami a uštedrili sme im jedinú porážku na turnaji, pričom sme inkasovali len jediný gól v závere tretej tretiny, čo svedčí opäť o vynikajúcej obrannej hre a brankárovi nášho tímu. Myslím, že na výkon z tohto zápasu a zimomriavky vyvolávajúcu atmosféru nikto z účastníkov majstrovstiev tak skoro nezabudne. Naša vízia postupu začala naberať po tomto zápase reálne kontúry, čakali nás však ešte dva zápasy. Kórea, ktorá bola najslabším, ale najsympatickejším tímom majstrovstiev vzdorovala nášmu tímu, z ktorého odpočívalo viac posíl, len do 15. minúty prvej tretiny a napokon si odniesla nádielku 19 – 0. Pred zápasom s jasným favoritom na postup chcem spomenúť ešte jednu dôležitú vec, ktorú si možno po prečítaní tabuľky a konečného umiestnenia tímov neuvedomíte. Poľsko je účastníkom výkonnostnej „A“ kategórie majstrovstiev sveta vo florbale a do „céčka“ sa dostalo vďaka tomu, že poľská federácia mala podlžnosti voči IFF, ktorá ich za to preradila do „C“ kategórie. Nebyť toho, by náš tím v konkurencii tímov, medzi ktorými skončil pred dvomi rokmi na štvrtom mieste, po zápase so španielskom mal postup zabezpečený. Takto sme potrebovali ešte uhrať dobrý výsledok s Poľskom. Napriek tomu, že sme mali lepšiu východiskovú pozíciu ako Poliaci, ktorí prehrali so Španielmi, boli to nakoniec naši súperi, ktorí sa radovali z jednoznačného víťazstva 6 -1 a z postupu do „B“ kategórie. Až do zápasu s Poľskom sme hrali vynikajúco, ale v tomto zápase nám to nešlo a Poliaci boli lepší vo všetkých činnostiach. Ukázali nám svoje kvality a to ako sa hrá v „Áčku“. Bohužiaľ kvôli organizácii a pre mňa osobne nepochopiteľnému riešeniu IFF (potrestaním Poliakov potrestali všetkých účastníkov „C“ a pravdepodobne aj „B“ kategórie majstrovstiev sveta, pretože im prakticky na štyri roky vzali možnosť postupu vyššie) nášmu tímu ušla možnosť zaslúženého postupu a historického úspechu slovenského florbalu. Ostalo nám len veľké sklamanie a slzy po premárnenej šanci na postup. Napriek tomu, že s predvedenou hrou, vystupovaním a celkovým dojmom sa nemáme za čo hanbiť, je konečné tretie miesto pre nás skutočným sklamaním. Verím však, že sme ukázali IFF a florbalovým súperom, že florbal hrať vieme, dokonca, že sa aj vieme „medzinárodne“ na úrovni správať (stále máme čo „opravovať“ po viacerých prešľapoch z minulosti, ktoré si všetci v IFF, ale nielen, dodnes veľmi dobre pamätajú) a že s nami treba do budúcnosti počítať. Vytvorili sme výbornú partiu s obrovským srdcom, ktorá vydala zo seba maximum a aj napriek tomu, že chýbalo viacero hráčov, ktorí patria medzi výkonnostnú špičku na Slovensku. Hrali a fungovali sme ako jeden kolektív stmelený skúsenými hráčmi, ale aj nováčikmi na čele s kapitánom Radom Bielkom a reprezentačným trénerom Mariánom Grancom. Všetkým účastníkom patrí vďaka a rešpekt za predvedené výkony a vynikajúcu reprezentáciu Slovenska na šampionáte.Marek Marušinec, reprezentant SR vo florbale, účastník MS v Španielsku.