Ja som to skúsil niekoľkokrát a nikdy sa mi nepodarilo dostať nad 50%. Možno mám zlé kritéria pre optimistický výraz. A možno nie. Možno naše výrazy skutočne vyjadrujú obavy, starosti, nešťastie.
Je to dnes skutočne také zlé ?
Podľa denných správ z médií, by sme mohli nadobudnúť pocit, že áno. Majú ale správy okolitého sveta, tak silný vplyv na naše vnímanie súčasnosti ? Nemali by ich vyvažovať pozitíva z nášho súkromného života ?
Alebo sa nám nedarí ani v súkromnom živote ?
Neviem. Napriek tomu som presvedčený, že aj dnešné časy raz budeme nazývať staré zlaté časy.
K tomuto záveru som dospel nedávno pri čítaní starých kníh. Ako zberateľ starých kníh som sa dostal aj ku knihe Karla Čapka „Válka s mloky".
Chvíľu trvalo kým som pochopil myšlienkové odkazy textu, no nakoniec som sa do knihy až fanaticky ponoril. Našiel som v nej veľa až neskutočne aktuálnych myšlienok. Je vôbec možné, že to bolo napísané pred takmer 80-timi rokmi ?
V jednej časti textu som našiel až dojímavo súčasný je text [Karel Čapek, Válka s mloky, 1935, kapitola 5]:
„Dohrává se tragédie lidského rodu, začal Wolf Meynert. Ať nás nemate jeho horečná podnikavost a technický blahobyt; to je jen hektická červeň na tváři organismu už poznamenaného smrtí. Nikdy lidstvo neprocházelo tak vysokou životní konjunkturou jako dnes; ale najděte mi jednoho člověka, který by byl šťasten; ukažte mi třídu, která by byla spokojena, nebo národ, který by se necítil ohrožen ve svém bytí. Uprostřed všech darů civilizace, v krésovském bohatství duchovních i hmotných statků se nás všech víc a víc zmocňuje neodbytný pocit nejistoty, tísně a nepohodlí."
To všetko akoby pretrvalo až dodnes. Možno rok 1935 nepatrí do „starých zlatých časov". Ktorý rok tam ale vlastne patrí ? Pozná niekto z vás odpoveď ? Ja teda nie.
Práve preto som presvedčený, že aj dnešné časy raz budú staré zlaté časy. Užívajme si teda tú ich lepšiu, zlatú stránku. A ak sa nám to náhodou nepodarí, on sa už spomienkový optimizmus postará o to, aby sme v budúcnosti zabudli na to zlé a pamätali si len to dobré.
A tak je to vlastne v poriadku.
Alebo nie ?