Priznajme si, že väčšina z vás pri spomenutí slovného spojenia „poľský výrobok" ohrnie nos a predstaví si niečo nie veľmi kvalitné a najmä lacné. Vďaka škandálom s potravinami, ktoré obsahovali nebezpečné látky či prísady, sú poľské výrobky na Slovensku všeobecne veľmi neslávne, no vďaka výrazne nižšej cene sú preferované u istej skupiny obyvateľstva ako (jediná) voľba pri každodennom nákupe. Táto mystifikácia s poľskými potravinami je podivuhodná, pretože média dávajú obyvateľstvu len kusé a veľmi jednostranné informácie nielen o tom čo si dávajú do svojho nákupného košíka. V podstate verejnosť si neuvedomuje , že pojem poľský výrobok môže za sebou skrývať zložitejšie pozadie.
Pred niekoľkými dnami sa po dlhšej odmlke znovu vyrojil nový potravinový škandál tento krát so sortimentom poľských cukroviniek v dvoch reťazcoch, ktoré sú známe so svojou širokou ponukou výrobkov vyrobených v Poľsku. Tieto výrobky zväčša patrili pod obchodné značky daných reťazcov a boli vyrábané pre tieto obchody v Poľskej republike. Tieto a aj iné zahraničné reťazce obchodov s potravinami využívajú danú krajinu ako jednu veľkú výrobnú linku pre svoje výrobky, ktoré sa ponúkajú pre východoeurópsky trh. Veľký rozdiel je v tom, či výrobok je len vyrobený v Poľsku alebo či ide naozaj o poľský produkt domácej výroby. Ak sa pozrieme na väčšinu potravín zahraničných značiek, tak tieto sú väčšinou vyrobené u našich severných susedov pod licenciou, využívajú poľské suroviny, ale receptúra a ani firma poľské nie sú. Myslím si, že nie som jediný, kto si všimol že potravina kúpená v slovenskom či českom supermarkete je značne horšej kvality než potravina istej značky kúpená v rakúskom či dokonca maďarskom supermarkete. Táto otázka sa bytostne nedotýka len spomenutých cukroviniek, ktoré boli zdravotne závadné, ale aj zdravotne bezpečných no oklamaných výrobkov západnej značky. Myslím si, že by sme si prv mali položiť otázku či je vhodné zvaľovať vinu na Poliakov, ktorí sú možno len nevinné obete ďalekosiahlejšieho podrazu na zákazníkovi. Podľa mňa nie je dôležité, kde sa výrobok vyrobí, ale kto je firma stojaca za výrobou produktu. Ak sa nemýlim tak spomenuté obchodné reťazce sú jeden nemecký a druhý britský a naskytuje sa mi otázka, či by podobne závadné potraviny ponúkali aj na západoeurópskom trhu. Lenže tu nejde len o samotné reťazce, ktoré len poskytujú miesto na predaj, tu ide o celú food industry, ktorá si očividne najmä zo Slovenska a z Čiech robí potravinový kôš Európy. Takže kto je na vine? Ziskuchtivé firmy snažiace sa predávať svoj tovar čo najvýhodnejšie? Lenže prečo potom ten rozdiel medzi tovarom u nás a v Rakúsku, že by boli Rakúšania predsa len rovnejšími občanmi EU? Otázok je veľa, ale každopádne by sa nemala jednostranne obviňovať len jedna strana (v tomto prípade poľská). Nekvalitné potraviny sú dovážané aj z Rakuska a Nemecka, kde majú špeciálne oddelené výrobne na tovar pre východnú Európu. Takže aj keď je veľmi nesprávne obviňovať takýmto spôsobom, skôr než sever by sme mali naše ponosy smerovať na západ. Alebo na vrch do politiky, ktorá zapríčinila dnešnú závislosť Slovenska na dovoze potravín.
