
Musím povedať že naozaj strašne rád cestujem do Maďarska a hlavne do Budapešti, ktorá je výstavné stredoeurópske veľkomesto so štipkou južanského šarmu.
Milujem to skĺbenie stredoeurópskeho a mierne balkánskeho charakteru Maďarska, človek má jednoducho pocit že Balkán nie je ďaleko, no stále viete že upravené záhradky a architektúra naznačujú príslušnosť k strednej Európe. Niekto v nekonečnej maďarskej nížine nevidí nič zaujímavé, no ja v nej vidím neskutočne nádhernú, úrodnú a slnkom zaliatu krajinu ktorá poskytuje ľuďom šťavnaté ovocie a zeleninu.
Maďari sú veľmi zaujímavý národ, majú neskutočný zmysel pre užívanie si života a nezaprú v sebe svoj južanský temperament. Tiež sú aj veľmi rozdielny, hlavne v Budapešti môžete nájsť Maďarov s čisto južanským výzorom no taktiež aj ľudí s modrými očami a svetlými vlasmi, menších aj väčších.
Možno je to dôsledok ich komplikovaného pôvodu, historici uvádzajú že sú ugrofínskeho pôvodu, o čom svedčí nielen ich jazyk, po tisíc rokov sú nesmierne hrdý na svoj pôvod a je zaujímavé že pár tisíciek Maďarov, ktorí prišli do panónskej kotliny boli tak životaschopný že nepodľahli okolnému slovanskému moru, ba dokonca ich slovanskí susedia začali s nimi splývať. Niet pochýb o tom že väčšina Maďarov má slovanský pôvod, po celé stáročia fungovala hlavne Budapešť ako špongia do ktorej prichádzali ľudia z celého Uhorska za vzdelaním, úspechom a tak nevedomo prispeli k etnogéze moderného národa Maďarov, tiež prispeli k budovaniu dnešnej maďarskej kultúre, ktorá je bohatá aj vďaka osobnostiam ktoré mali svoj pôvod aj na slovenskom či rumunskom území, no toto netreba dnešným Maďarom vyčítať, ide o čisto základné motto celej histórie ľudstva, že silnejší prežije. Taktiež sa aj niektorí ľudia nemaďarského pôvodu sami a dobrovoľne rozhodli že sa stanú Maďarmi, dokonca národne cítiacimi, napríklad Sandor Petofi, pôvodom Alexander Petrovic a iní.
Tak len trošku politickej korektnosti z oboch strán Dunaja, ved nie sme až tak rozdielny ako sa na prvý pohľad zdá, historia hovorí sama o sebe.