Také dospelácke

Práve vyklíčené sebavedomie vo veľkej zmrzline afektu. Tak bielo farebné, ochutnané no nezažité. S kaubojskými čižmami, čo sú teraz tak prudko in a s cingajúcimi ostrohami na ušiach. Ešte príliš kostnaté, ale hrdé s lesknúcimi sa perami a predsa tak detským úsmevom. S pohľadom, keď je všetko ešte stále tak nové, na vysokých opätkoch doby robia malé jamky do starého a poddajného asfaltu. Dve copaté húsky z dvora s dvoma vrkočmi zopnutými zelenou gumičkou miesto mašle vycupitali do veľkého mesta. Snáď na špacír, snáď provokovať macho-gunárov. Nehodili sa mi tam ani tam. Na dvor príliš nóbl, príliš nasilu svetácke, no do mesta nestihli vyčesať steblá zlatej slamy z vlasov. Skoro vyrastené dievčatká s manierami ostrieľaných žien. Ako keď sme sa doma hrávali na dospelákov. Potichu sme zavreli dvere do rodičovskej spálne a s domaľovanou tvárou a priveľkými šatami sme čaptali v maminých lodičkách. No tieto deti sa už chodia hrávať na dospelákov vonku do ulíc.