Najnovšie reakcie cirkvi, tentokrát na film, sú niekoľko dokumentárnych filmov, ktoré majú vysvetliť sporné detaily v diele Da Vinciho kód, a požiadavka konzervatívnej katolíckej organizácie Opus Dei na zmeny vo filme. Organizácia argumentuje nedodržaním historickej reality a apeluje na „bolestivé dôsledky intolerancie". Opus Dei porovnáva príbeh o dvoch dešifrovateľoch hádanky bratstva Sionu s násilnými protestmi proti Mohamedovým karikatúram tlači. Chce tým povedať, že pokiaľ sa scenár filmu nezmení, budú konzervatívni katolíci postupovať podobne? Opus Dei je v knihe zobrazená ako „vražedná sekta bažiaca po moci“. Verím, že takýto opis by nepotešil nikoho. Ale vzhľadom na to, že sám autor neprezentuje knihu ako historický opis faktov, je požiadavka zmeny scenára prinajmenšom zvláštna. Z takýchto reakcií vyvstáva otázka, či naozaj niečo na tom príbehu je. Dementovať nepravdivé správy je v poriadku, ale stavať sa proti beletrii a fikcii systémom zmeňte to!, je trochu podozrivé. Bez vetra sa ani lístok predsa nepohne. Prečo teda toľko rozruchu okolo jedného vymysleného príbehu? Brown síce povedal, že všetky diela, tajné rituály, tajné spoločnosti sú historickým faktom, to ale neznamená, že celý príbeh je pravdivý. Kniha sa opiera o niekoľko na túto tému už napísaných diel, vrátane známeho Foulcaultovho kyvadla od Umberta Ea a bestsellera Svätá krv, Svätý Grál. Eco je príliš zložitý a Svätá krv, Svätý Grál príliš hrubý. Výborná extrakcia toho najpodstatnejšieho z niekoľkých kníh a šikovné postavenie zaujímavých konšpiračných teórií do príbehu má teda veľmi silný účinok. Ježiš sám hovoril hlavne v príbehoch a podobenstvách. Čitatelia hľadajú skrytý kontext medzi riadkami, to svoje, čo im je blízke. Úspech je zaručený, najmä, keď tam ten priestor je. Prečo teda toľko rozruchu okolo jedného vymysleného príbehu? „Pretože sa Brown dopúšťa inscenovania rúhania ako niečoho, čo je v rámci liberálnej autorskej licencie dovolené bez ohľadu na vnútorné presvedčenia veriacich, ktorí si na istom výklade založili svoju morálku a svoje životy.“ povedal Anonymný Známy. Kniha môže byť nebezpečná pokiaľ sa berie ako vyargumentované spochybnenie dôveryhodnosti cirkvi a základov, na ktorých je jej učenie postavené. Aj keď ide o fikciu, mnoho ľudí jej pre silu a atraktívnosť argumentov verí a chce veriť. Možno pre slabosť viery má aj veľa kresťanov problém spracovať tieto konšpirácie bez následkov. A nakoniec, prečo vďakabohu? V poslednej dobe sa roztrhlo vrece s literatúrou, a nielen literatúrou, ktorá sa zaoberá mysticizmom, duchovnom, ezoterikou a ďalším tuctom pravých návodov a ciest ku spáse a vyrovnanému duchovnému rastu na zemi aj pod zemou. Je to prirodzený vývoj spoločnosti po tom, ako tu bolo tvrdé praktizovanie a aj tvrdé popieranie viery. Ľudia hľadajú sami seba. Týmto dostávajú priestor všemožné duchovné náuky, trh prekvitá pretože nie je to zakázané a je to žiadané. Napriek tomu množstvu zaručených receptov na život po živote sa mi zdá, že katolícka cirkev, ktorá tvrdí, že je jediná a pravá, nebojuje o pravdu dostatočne. Možno v kostoloch áno. Ale ak naozaj záleží na každom jednom človeku na tejto zemi, pretože Kristus zomrel za každého, tak to v kostoloch nestačí. Tí, čo sa tam objavia raz za rok, alebo vôbec, si vyberajú v zmätku informácií len podľa sily argumentov, ktoré sa k nim dostanú. A argumenty katolíckej cirkvi odrazu ostanú niekde v úzadí a vyzerajú slabé ako čaj. Preto vďakabohu za Da Vinciho kód, ak naozaj dokáže prinútiť cirkev na rovnako silnú reakciu a ukáže, že tých pár tisíc rokov tu nebola len tak.
(*)opravené
