
Potom si pospevujúc odkráčam do studenej pivnice a tam zhrbená nad mechom zemiakov , so skrehnutými prstami vyhľadávam tie najzdravšie zemiačiky.( žiadnu černotu - chorobu, rakovinu, tak sa v tom trochu poprplem.... )...Ale --- vidina výborného majonézového zemiakového šalátu premôže aj rýpanie sa v hnilých krumpoch ). So zalizujúcou sa hubou pri pomyslení na chutnučký zemiakový šalátik ich dávam variť.
Už keď som bola v tej pivničke, hneď som si odtiaľ priniesla aj za menší vangel zeleninky - už len tej pretriedenej. Vidina zdravej teplučkej slepačej polievočky, ktorá má tú moc, že by hádam aj mŕtveho vzkriesila k životu,...lebo chorého uzdraví určite....táto vidina ma odporučí k čisteniu zeleninky. A tak s tónmi nedeľných jemných melódií šúpem, šúpem a šúpem....až ---- ma mykne, od ľaku som si skoro odfaklila prst. Mobil mi zvoní a zvoní a nechce prestať - potvora. Všade ma nájde... Našťastie sú to moji známi a nie upomienkári z T-comu, ktorí ma takto bárskedy - kľudne v nedeľu pred obedom informujú o urgencii mojej neuhradenej pohľadávky voči nim....
Teda poobede sa tu zastavia priatelia - na kus reči. (hodný kus rezňa, kus šalátu, kus zákusku,... a hlt dobrého vínka.) To sa teším, oni sú vždy za každú srandu.Vždy sa v ich spoločnosti cítim uvoľnená a blažená. A tak s radosťou prijímam ich návštevu.
Áno - hlt ( 2,3,4,... hlty ) dobrého vareného červeného vínka. A tak vidina , ako im u nás šmakuje ma privedie zas do pivnice, kde ulejem z toho vlaňajšieho. Už sa aj varí aj s vodou , so škoricou a klinčekmi, a inými ingredienciami, a pomaly vytvára penu ,... ale hlavne -- voní !! To dráždi moje chuťové poháriky,...a tak si na koštovku dám za jedon. A hlavne --- hlavne dobre chutí. Viem, že im vždy touto "špecialitkou" ulahodím.
Tak -- a ešte niečo chýba .... aká by to bola nedeľa bez poriadne veľkého plechu nedeľného zákusku?? Ide sa na to. Mixér z roku Pána,...ale ukáž čo vieš. Predsa len , nahádžeš tam všetko, čo treba a cesto máš skôr spracované... Rúra - peč! A potom je už len na mojej fantázii ( a na skúsenostiach ), do akej konečnej podoby z toho vykúzlim pamlsok oku lahodiaci a jazyku maškrtiaci ( ..a zajtra rektom odchádzajúci.... )---prepáčte, nezdržala som sa - heš ---- myšlienky jedny !
Takto teda ja trávim moje nedeľné predpoludnia popracovávaním si v kuchynke.
A potom príde za mnou do kuchyne môj malý synčok s príslovečnou zdravou ružovou farbou v líčkach, polospiacou chôdzou a s ešte nerozlepenými očkami, bosý a v pokrčenom pyžamku ma pozdraví: "ahoj , mami !" "Co budeme mať na obed??,hm??hm??,,,mami, mamííí"!!!
A je vyhraté !!!! Viem, že pre takéto rána sa oplatí žiť !!!!