Zvuk zaniká v tichostí pokojného rána , horšie je to so vzduchom v miestnosti. A k môjmu čuchovému orgánu práve dorazil vznášajúci sa opar tejto odľahčenosti. Povykrúcam chvíľu nos, a ono sa to kdesi stratí...
Po nevyhnutnej rannej návšteve toalety sa ešte s blaženým pocitom voľnej nedele vrhám do teplučkej postieľky. A tam si veru pozhoviem. Veď bol by hriech v tak skoré nedeľné ráno z nej vystreliť. Už horšie sú na tom pondelky. Tie rána z nej ozlomkrky prášim , ako keby bol pušný prach nacpaný do zadku, a treba ho urýchlene zneškodniť skôr, ako bude neskoro. Ale vráťme sa k nedieĺke - teraz našťastie žiadna hrozba pušných prachov nehrozí - pohoda, klídek - záchodíček...
A tak si zas raz ležím a je mi dobre. Od samej dobroty si zapínam rádijko na mobile. Prelúskam všetky dostupné rozhlasové stanice. Cez sluchátka do mojich zvukovodov si nechám prúdiť len tie najlahodnejšie melódie. Práve hrajú "Bosorku" od Elánu - veď povedzte, kto by sa už pri takomto vydarenom elánovskom songu nezasníval...........
Bosorka dobosorovala, mne sa domilovalo o snívaní...... No a keď mi už hrajú "Záverečnú"(M. Gombitová ), prepadla ma chuť na raňajšiu kávičku. Štart dňa povolený - pripraviť sa - téééraz !
Po kuchynke sa pohybujem už svojimi nacvičenými pohybmi skoro po pamäti. S práve čerstvo uvarenou kávou si hoviem za kuch. stolom a otváram rozčítanú knihu Bozk pod kytičkou frézií od Márie Hamzovej. Ach - tá pohodička - sladké ničnerobenie --- má ale tiež svoj koniec okolo 8.00 hod., rannej.
Takto zrelaxovaná sa podujmem chystať si raňajky. Praženica! To je ono - aký to spásonosný nápad. Ale nie hocijaká - lež gazdovská!! Éj veru - dávno som si neukuchtila takú ! Lahôdka je za 5 minút hotová. Jem ju s nechutnou pažravosťou - nechápem. U mňa takýto apetít nebýva zvykom. No dobre - dnes ho mám. Asi to bude tou nedeľou...
... Z tejto nenažranosti ma vyrušia moje 2 psíky. Voňavý opar z klobáskovej praženičky sa cez otvorenú ventilačku na okne predral aj k ich citlivým ňufáčikom. Takto hneď zaránky ich vylákal z teplého pelechu. Nasadili na mňa ten svoj prosebný pohľad a vytrvalo čakali na svoje sústo.Tak úpenlivo prosili a funeli tak silno, až sa im od toho nozdry rozťahovali hádam aj do objemu golfovej jamky. Hodila som im teda párku, čo zostala nepovšimnutá do rána na šporáku a zopár granúl.
Keď sme si všetci traja ranostaji ukojili svoje žrúcke chute, každý sa odobral za svojimi povinnosťami. Psíky sa odpratali tráviť raňajky do búdy, a ja som sa odpratala tráviť raňajky pri varení nedeľného obeda.
.... pokračovanie nabudúce ... Ako Milujem nedeľné predpoludnia ...
