Slaného, aj sladkého je čo hrdlo ráči. Koláčiky naskladané v škatuliach sa tiež už hmotia do seba. Tie „mokrejšie“ sú ako prvé odsúdené na „zpahltok“ domácich pánov a paničiek pri rituálnej rannej a poobedňajšej káve. Tie „suchšie“ sa po pravidelnom nájazde prieberčivých detí ticho „mrvia“ na dne škatule.
Môj syn sa 365 dní tešil ako malý blázonko na chvíľu, kedy pôjde aj on šibať. Teší sa, že môže vyobšívať sestru, ktorá s ním nechcela hrať futbal, druhú za to, že mu odinštalovala z PC jeho obľúbenú hru, tretiu za to, že ho vlani v Chorvátsku ponorila do vody a našpliechala vodu do uší,... a on sa potom nechtiac napil slanej vody a vypľúval ešte 3 dni.... Babky za to, že k nim chodí na prázdniny a v paneláku sa len nudí.....No a maminu asi za to, že mu nechce kúpiť naozajský – živý mobil.
Jeho čokoládové vajíčka neprežili ani 24 hodín od zmeny majiteľa - od darovaného k darovanému. Hlavne po tých likérových už niet ani tej pary... Čokoládovým zajačikom – tým menším ( mláďatkám ) odzvoní do 36 hodín a tým ½ kilovým – ( rodičom ) odhadujem dobu zániku do 48 hodín. Jediné, čo má u neho trvanlivosť sú vyšibané euráčiky.Tie si poctivo odložil na super tajné miesto. Najprv mu ale stihli vo vačku nohavíc omokrieť, lebo sestry mu to nedarovali, a obliali ho takisto... Ale kde si len mohol tie "drachmatance" (euráčiky) schovať??
Ja si môžem spokojne povedať, že mi skončili peripetie okolo chystania veľkonočných príprav. Od neustáleho zohýbania sa s handrou v ruke a utierania podlahy od vody , nanosenej šibáčmi, mám už teraz fajront. Ale už poobede v ten veľkonočný pondelok sme si všetci svorne posadali k stolu a mastili karty. Iní sa išli prejsť jarnou prírodou. Iní – tí, ktorí si do seba doobeda pohádzali zopár frťanov - si poobede pohádzali sebe zopár dlhších šlofíkov,...
Teraz mám dovolenkové voľno a veru – veruže : „Dobre si ho vychutnávam“. Totiž dobre mi padne polebediť si. Na hojdacej lavičke na dvore svojho domčeka v tieni celodennej páľavy sa ticho oddávam už len spomienkam spred týždňa: Umývanie okien – HON , výzdoba – HON, varenie - HON, pečenie – HON, upratovanie – HON. Uff, ech, fuj,... momentálne asi takéto citoslovce mám na to. Pekné počasie som si vybavila, tak pookrejem trošku aj pri sadiacich prácach v záhradke.
A na spomínanej hojdacej lavici, pri dušu hladiacom speve tunajších operencov , píšem môj tohtoročný poznatok z Veľkej noci. V celku bola dobrá, vlastne , až na ten HON. Dosť bolo honov, a tak som sa predsavzala, že HONIŤ sa už na budúci rok nebudem. A tiež hádam môj odhad o počte oblievačov bude presnejší. Inak budem vo finančnej mizine už v 15. – ty deň vo veľkonočnom mesiaci a tak zas budem nútená synčekovi zhabať vyšibané peniaze ( napokon , ako každý rok ), aby ma založil. Potom samozrejme veriteľ dĺžnikovi nezabudne poslať ústnu upomienku ( a nie jednu). Dĺžnik v márnej predstave o veriteľovej slabej pamäti, ticho a zaryto mlčí. Dlh mu napokon nie je odpustený a peniažky aj tak vráti (našťastie bez úrokov).
