
Utiekame sa k Nemu v našich, denno-denných starostiach – malých i veľkých , v radostiach ( sakra, ale sa mi darí...) , ale aj tých najnepatrnejších.
Hovoríme Mu naše tajné sny a plány,... to, čo by sme povedali len sebe...Prosíme ho odpustenie našich hriechov, konaných z nedokonalosti človeka, a ďakujeme mu za milosť, nám preukázanú. Nezabúdame poďakovať tiež za splnennie aspoň tých najmenších radostí počas dňa ( Asi aj jeho zásluhou...) .. Avšak...........
.... Ten bolestný pocit sklamania z lásky pozná asi každý z nás. Aj keď by som priala , resp. chcela veriť v to, že väčšinu národa obíde tento skľúčujúci životný poznatok,..... Nie ––--- život vie byť hnusná „sviňa“ a prinesie každému z nás veľa nečakaných prekvapivých situácií......
........... Bol mojím „ľudským Bohom“! Stelesnená bytosť, plná krásy! Tá vonkajšia sa nedala prehliadnuť. Oslnivý - na prvý pohľad!! Každej životaschopnej deve sa otvárali nielen možnosti.... Tá jeho vnútorná krása priam v rovnakej chvíli a v rovnakej podobe vyžarovala z Neho už pri prvých spoločných stretnutiach. Charizmatický. BOŽSKÝ!!! Povedala si hneď každá!!
Jeho auru cítil každý. V jeho prítomnosti ste chceli zotrvať večne. Spôsobovalo Vám nesmierny pôžitok, keď ste pomalými dúškami do seba nasávali silu z jeho energizujúcich pohľadov, srdečných úsmevov, chápavých a povzbudivých slov...
Áno - bol mojím “ľudským Bohom” ! jediný muž v mojom živote !!!!!!!!!
Vedel podať pomocnú ruku vo chvíli, keď som dýchala posledný kubík svojho vzduchu – Čím ? Len jeho prítomnosťou.
A v prachu svojej neutíchajúcej bolesti, padajúceho a ležiaceho priateľa opäť naučil vstať , oprášiť sa, a ísť ďalej !!! Vďaka!
S Ním som, znášala svoje bôle menej ťažko. Lebo : „Bol mojím ľudským Bohom" !!!!
Našla som SVETLO tam, kde bola aj tá najtmavšia a najčiernejšia tma.
Našla som RADOSŤ tam, kde doposiaľ vládol len smútok .. ..
Našla som POHLADENIE tam, kde som doteraz nachádzala len hlboké zárezy na duši.
Áno – bol mojím "ľudským Bohom“ ! Bol mojím Vykúpením, Šťastím, Láskou, Oporou. Pri ňom som hľadala šťastie a našla som ho.
Pri Ňom, som zabúdala na krivdy, kde ma vlastní neprijali....
pri Ňom som ľahšie proti smädu „polykala“ vyžmýkanú špongiu naplnenú octom ...
pri Ňom sa mi tŕňová koruna na hlave zdala menej pichľavá, a znesiteľnejšia.
S Ním aj štiplavé "klobásy" na chrbáte od biča neprajných nepriateľov , sa dali zniesť s pokorou.
A svoj vlastný kríž, nesúci si na „svoju Golgotu“ už zďaleka toľko nevážil.....
Ďakujem....
PA
Ďakujem , že si bol MOJíM BOHOM !!! ( venované mojej stále živej Láske)