Usadila som a pohodlne na otáčaciu stoličku, a dala pokyn na štart domáceho koncertu, venovaného maminke, pod záštitou jej ratolestí. Musím s mamičkovskou „pýchou“ uznať, tie moje „malé“ krásne , nadané dievky to vedia fantasticky !! Od malička ( od ich 4 rokov ) chodia na ZUŠ, odbor klavír, neskôr si jedna z nich pridala aj kráľovský nástroj - organ. Množstvo odohraných koncertov a ich diplomy hovoria za všetko.
Samé sa naučili hrať na gitare, ústnej harmonike, a pár rôčkov chodili aj na spev. V ich šľapajách pokračuje aj môj synček, ktorý má na spev hlas ako stvorený, a hudbu má taktiež v krvi. Najstaršia dcérka tiež nezaostáva za nimi , a napriek náročnej škole, sa venuje tejto aktivite so železnou pravidelnosťou. Dôležitejšia , než akékoľvek diplomy je skutočnosť, že ich tieto hudobné a spevácke aktivity mimoriadne bavia, a ešte „mimoriadnejšie“ napĺňajú.
Pred 2 rokmi si založili spevácky súbor v našom meste. Svojimi piesňami oslavujú Boha, tešia ľudí všetkých vekových kategórií. Hravou a nenásilnou formou vedú mládežnícke sv. omše, ktorých sa v poslednej dobe zúčastňuje čoraz viac rodičov a ich malé odrobinky. So záujmom všetci sledujú chytľavé rytmické piesne, doprevádzané hudobnými nástrojmi "všeho" druhu , a aj názornými ukazovačkami ( " co nám chtěl skladatel touhle písní říci " )
Tento „zborík“ nazvaný aj „Kostolné myši“ so svojim dosť širokým repertoárom piesní, navštívil už nemálo kostolov, synagóg , kultúrnych miestností v rodnom meste , mimo neho, i v zahraničí. Kolektív v tomto zbore je mimoriadne navzájom spätý. Mladí si tu našli veľa rovnocenných priateľov, s rovnakými záľubami, názormi na život...nové hodnotné priateľstvá, kamarátov, i lásky... Za duchovným pozdvihom tohto súboru sa skrýva ich duchovný otec a vodca don Jozef ( človek, ktorý to všetko „spískal“ - úžasný človek, s veľkým srdcom a ešte väčšou láskou k ľuďom v tejto farnosti).
Kto sa raz započúva do tónov týchto chytľavých piesní, s veľmi hlbokým textom, každý je „nútený“ sa nad svojim životom trochu pozastaviť a zamyslieť...V jednoduchej kráse podania piesní, v spolupatričnosti a súdržnosti tohto spevokolu, a pri súzvuku jednotlivých hlasov a tiež melódií vyludzovaných z rôznych hudobných nástrojov,... a hlavne v ich nefalšovanom prejave Lásky k blížnemu , zrazu pochopíte,....... že život je krásny !
A tak som v ten utorok klesla na stoličku a oddala som sa počúvaniu nádherných piesní, prezentovaných dvojručnou hrou na klavíri, prípadne speváckym duetom, triom, a kvartetom... .
No – nádhera!!!! Vidieť moje deti, ako od srdca spievajú a hrajú maminke pre radosť. Do očí sa mi natlačili slzy... neboli to slzy z nešťastia. Toto boli najkrajšie slzy, aké som mala v živote len párkrát ( , na mojej svadbe, keď sa mi tieto moje pokladíky narodili, keď sa dostali z horúčky,..... keď mi doniesli vysvedčenie so samými jednotkami,... keď prišli za mnou po radu,.. a teraz ... keď mi s láskou hrajú svoje piesne. Sú veľmi šikovné a verím, že to v živote dotiahnu ďalej ako ja. Ja im v tom budem čo najviac pomáhať a podporovať ich v tom po všetkých stránkach... Držím im palce.
Slzy si všimli aj oni, a pochopili. Nebolo treba nič vysvetľovať. Boli to ojedinelé, nádherné chvíle šťastia. Pochopila som, že mať doma takýto poklad je najväčším šťastím v živote každej matky. Ďakujem p. Bohu, že ich mám!!! Inak to neviem vyjadriť, len úprimnou vďakou.
Milujem ich a dám za nich aj svoj holý život.
