Šťasnou sa vieme urobiť aj my samé, keď si potrebujeme upokojiť rozorvanú dušičku, a vyberieme sa na „náhodný nákup drobností“ len pre seba. Náhodne si kúpime už 3 dni vyhlianuté lodičky, ktoré nám budú tak perfektne ladiť k tým šmrncovým červeným šatám, tričko na leto a rifle, ktoré nám kamarátky odporučili, že nám fantasticky sadnú... a domov zrazu nesieme plnú tašku a kopec „srandičiek“ z parfumérie...
Inokedy nás napĺňa šťastím - šťastie našich blízkych...
Minule, v chrípkovej horúčke som si potvrdila fakt, že šťastie je nepatrné...
„Ja viem ako Vám je!“ ( hovorí mladý muž.)
„Nie , neviete!“ (odpovedá v horúčke a smrkajúc do „šnuptichla“ ) postaršia žena...
„Ale viem“ ...užívam totiž ..“Co...x“ !!! – toľko reklamný výjav dvoch neznámych ľudí na autobusovej zastávke...... spoznali ste?
Aj ja som takto obhospodarovala môj nos na zastávke, ale žiadny mladý muž mi neporadil úžasný protichrípkový prípravok. Môj nos doteraz pre mňa vôbec nejak zvlášť ani neexistoval.... jednoducho bol.... tak ako všetko ostatné na mne. ...
Ale poďme k pointe. Teda nebyť môjho 3 – dňového chrípkového skolabovania, by som si neuvedomila holý fakt, čo robí ženu šťastnou... preležala som v posteli v 39, 8 ° horúčke a možno aj halucináciách. V takomto stave som sa nejako doplantala do kuchyne, kde som si išla uvariť čaj, keď tu zrazu počujem jemný hlások. “Mami, choď si ľahnúť, ja ti ten čaj urobím!“ Ako poslušný psík som sa vrátila naspäť do postele. "Tak teraz mi to naozaj padne vhod, keď sa nemusím horúčkovito krčiť nad sporákom". Veď každý pohyb ma bolel.
Ale našla sa jedna blízka, mňa milujúca osoba, ktorá mi uvarila a doniesla uzdravujúci čajík do postele! Ja som sa takto presvedčila o najkrajšom šťastí v živote človeka..... Odhliadnuc teda od bolestivej a svaly zničujúcej chrípky,... pocit, že je pri mne milujúca blízka osoba, ktorej na mne záleží, tento pocit vo mne vyvolal eufóriu šťastia,... a práve táto eufória ma vyliečila..., a Co...ex si nechajte....!!
Čo ženy ešte robí šťastnou? Je tu aj iný fakt ...
Fakt, že máte pri sebe stále dosť ľudí, ktorých milujete. Týkajúci sa (prinajmenšom) aj mňa. Mám rada ľudí. Je to už moja doména... milujem svoju rodinu, okruh svojich blízkych, stýkam sa s mojimi priateľmi, známymi, s kolegami a s kolegyňami . Dávajú mi silu do života, a čerpám z nich energiu. A čerpáme ju navzájom... Sú pre mňa ako životne dôležitý vzduch, ktorý musím stále dýchať každý deň. Vždy si máme čo povedať... Takto podávaná radosť je dvojnásobná, a takto podávaný smútok je polovičný!!
Teda – „Co je to štestí?“ ““Muška jenom zlatá!““ A keď ju už máme, strážme si ju, aby nám neuletela...
