Vďaka víťazstvu Petra Pellegríniho (PP) sa môžeme "tešiť" na mocenský súboj v jednej z koaličných strán, ktorý bude rozhodujúci pre budúce smerovanie resp. nesmerovanie tohto kľúčového koaličného partnera. Čo sú rozhodujúce faktory voľby nového predsedu a ktoré budú počas tohto obdobia uplatňované v rámci rozhodovania politického zoskupenia HLAS-SD?
V prvom rade je dôležitá selekcia potencionálnych kandidátov. Už niekoľko mesiacov je známe, že nový predseda vzíde z pätice kandidátov: Zuzana Dolinková, Denisa Saková, Richard Raši, Erik Tomáš, Matúš Šutaj Eštok (MŠE).
Peter Pellegríni patril niekoľko rokov medzi najdôveryhodnejších politikov slovenskej politickej scény a jeho nástupcu alebo nástupkyňu bude čakať veľmi ťažká úloha zvládnuť tento tlak na presadenie sa v rámci rebríčkov dôveryhodnosti. V tomto prípade možno povedať, že ak chce byť HLAS-SD naďalej prívetivou tvárou sociálnej demokracie, žena ako líderka politickej strany by mala polarizovať menej v porovnaní s pánmi, ktorí sú v košiari kandidátov na nového predsedu. Podľa posledného zverejneného prieskumu má v tejto štatistike hoci len tesne navrch D. Saková. Je pravdou, že za posledné tri mesiace sa udialo množstvo udalostí, ktoré môžu tento neaktuálny rebríček ovplyvňovať avšak vzhľadom na stabilné preferencie tejto strany možno pokladať aj tieto čísla za relevantné a odzrkadľujúce nálady voličov.
Ďalším nemenej dôležitým faktorom sú osobné preferencie alebo krúžky získané v parlamentných voľbách. Súčasný predseda je v tejto štatistike neohrozeným lidrom a novšie tváre ako MŠE alebo Zuzana Dolinková zjavne zaostávajú. Ak by sa parlamentné voľby konali v tomto období, vzhľadom na permanenciu MŠE možno predpokladať, že jeho výsledok by bol omnoho vyšší. Toto však ostáva len v rovine domnienok podporených napr. ukazovateľom v podobne hlasovania počas diskusných relácií v komerčných televíziách. Tento faktor opäť praje D. Sakovej, ktorá napriek nekonfliktnému prejavu a umiernenému vystupovaniu dokázala hneď po predsedovi zaujať najvyšší počet voličov v rámci nabitej kandidátky strany HLAS-SD. V tomto prípade ťažila aj z volebných tém, ktoré boli fokusované na silové rezorty, v ktorých niekoľko rokov pôsobila.
Dôležitý je aj vzťah k súčasnému premiérovi resp. víťazovi volieb SMER-SD. E. Tomáš bol pravou rukou Roberta Fica a vstup do HLASu mu trval najdlhšie.. práve táto vajatavosť a historická skúsenosť nebude v prospech tohto potenciálneho kandidáta na predsedu. D. Saková pracovala ako pravá ruka R. Kaliňáka takže svojej politickej kariére vďačí práve svojej Alma Mater a R. Raši je taktiež odchovanec SMERu. MŠE a Z. Dolinkovú už vytiahol práve P. Pellegríni a mohol by tieto dve osoby považovať za svojich nástupcov "nepoškvrnených" smeráckov minulosťou.
Za normálnych okolností by svoju úlohu zohrali aj kauzy. Avšak tento faktor po vyčínaní antikorupčnej vlády prestal platiť najmä kvôli neprehľadnosti a amaterizmu vedených trestných konaní proti nominantom smeráckych vlád. Je treba objektívne poznamenať, že všetci potencionálny predsedovia majú v tejto záležitosti viac menej čistý štít a miera závažnosti ich káuz závisí od citlivosti toho-ktorého voliča.
Momentum. To je absolútne na strane MŠEa. Spôsob akým obhajoval svojho predsedu, nasadenie a frekvencia jeho vystúpení ďaleko zatienila všetkých ostatných členov HLASu a ich koaličných partnerov. Nemožno nespomenúť ani priestor, ktorý dostal po poslednom predvolebnom prejave P. Pellegríniho počas posledného dňa volebnej kampane. Vďaka tomu sa stal MŠE jedným z hlavných kandidátov na predsedu strany HLAS-SD.
Vzhľadom na priebeh posledných dní možno povedať, že sa rozhoduje medzi trojicou kandidátov, pričom typovo možno týchto rozdeliť do dvoch skupín: R.Raši, D.Saková verzus MŠE. S tým súvisí aj príprava scenárov pod novým predsedom.
R. Raši a D. Saková ako odchovanci strany SMER-SD, blízkosti k jej predsedovi a nekonfliktnosti nepredstavujú veľkú zmenu v doterajšom smerovaní hlasistov a mohli by zastabilizovať stranu na dvojcifernom výsledku aj v ďalších voľbách. Bola by to voľba na istotu a hra viac smerom k stredovému voličovi s prenechaním ľavicového a konzervatívneho voliča SMERu. V tomto prípade je pohltenie SMERom alebo vytvorenia volebnej koalície menej pravdepodobné, kvôli profilu stredových voličov a istote R. Fica o servilite lídrov, ktorí príliš neoslovujú jeho elektorát.
Na druhej strane MŠE predstavuje nový rozmer politiky s veľmi jasnými politickými posolstvami a neštíti sa konfliktu. Práve takýto druh politika, predsedu môže osloviť nemalé množstvo voličov strany SMER-SD resp. iných politických strán stavajúcich svoj osud na alfasamcoch. Problémom MŠE však je stolička na ktorej momentálne sedí.. tá nie je práve kompatibilná s predsedníckou stoličkou politickej strany vzhľadom na turbulencie, ktoré sa v tomto rezorte ešte stále očakávajú. V prípade úspešného naplnenia funkčného obdobia tejto vlády a kanibalizovania SMERu môže mať MŠE aj ambíciu viesť volebnú koalíciu so SMERom v ďalších parlamentných voľbách a prepriahnuť R. Fica, ktorý zatiaľ márne hľadá svojho nástupcu vo vlastných radoch. Štýl, ktorým sa prezentuje MŠE mu môže imponovať a v prípade prelievania preferencií je možný aj takýto scenár.
Konečné rozhodnutie bude záležať na dlhodobej stratégii politickej strany HLAS-SD. Na výber majú cestu nekonfliktnosti v roli viac stredového ako ľavicového hráča, ktorý bude vždy hrať druhé husle ale bude stabilnou súčasťou politickej scény. Druhou možnosťou je experiment s MŠEom začať budovať základy široko rozkročenej politickej sily schopnej pohltiť väčšinu hlasov, ktoré boli odovzdané P. Pellegrínimu v prezidentských voľbách, nakoľko je to práve balík 1,4 milióna voličov, ktorý bude v nadchádzajúcom období hlavným predmetom politických bojov v koalícii.
