Odsudzujúci rozsudok v prípade guvernéra NBS stavia SMER pred jedno z najdôležitejších strategických rozhodnutí tohto vládneho cyklu. Aj z tohto dôvodu neprišlo k žiadnej unáhlenej reakcii a stranícke kádre citlivo zvažujú ďalšie kroky.
Pre mnohých prekvapujúci verdikt súdu v korupčnej kauze Petra Kažimíra predstavuje pre SMER, ktorý je už dnes pod obrovským tlakom svojich voličov kvôli neplneniu predvolebných sľubov v oblasti práva a spravodlivosti resp. nestíhania exponovaných osôb predchádzajúcich vlád stojí pred križovatkou na ktorej si musí vybrať z dvoch zlých riešení.
Rozsudok otvoril vláde okno príležitosti začať „orbu“ v slovenskom súdnictve po ktorom baží nahnevaný a najviac volatilný balík súčasného elektorátu najsilnejšej vládnej strany. Na strane druhej si Brusel brúsi zuby počas čakania na akúkoľvek príležitosť spustiť byrokratické mechanizmy v oblasti ohrozenia právneho štátu na Slovensku ako najúčinnejšej páky pre pozastavenie eurofondov a zabezpečenia si poslušnosti „malej krajiny“.
Ak vláda na základe (aj tohto) rozhodnutia súdu spustí v jej ponímaní „očistný“ proces z krátkodobého hľadiska si na domácej politickej scéne z pohľadu vlastného tábora bude môcť vydýchnuť, čo platí aj pre predsedov menších koaličných strán. V prípade scenáru predčasných volieb by táto taktika mohla byť uplatnená ako argument nenaplnenia očakávaní publika a vypýtania si opätovného mandátu na „dokončenie“ začatej práce. Z dlhodobého hľadiska v scenári dovládnutia plného funkčného obdobia môžeme predpokladať rýchlu eskaláciu z EÚ, ktorá môže vrcholiť práve v predvolebnom roku a postavenie voliča pred otázku zotrvávania Slovenska v európskej rodine bez ekonomických výhod, ktoré tvoria jadro rozvoja krajiny a samotného pozitívneho sentimentu voči EÚ. Táto forma predvolebnej kampane by ešte viac prehĺbila polarizáciu a otvorila by Pandorínu skrinku procesov na zmenu nášho ukotvenia.
V prípade mlčania a nečinnosti alebo podobnej alibistickej reakcie nabíjajú zbrane iným politickým subjektom bojujúcich o tento segment voličov vďaka ktorým vyhrali posledné parlamentné voľby. V tejto situácii by najviac mohol paradoxne kapitalizovať predseda SNS, ktorý už pôsobí v partizánskom režime a takéto mlčanie by zapadalo do jeho naratívu o potrebe silnejšieho mandátu po boku sociálno demokratického hegemóna.
Z pohľadu neutrálnych riešení sa SMER stále môže rozhodnúť podporiť „zradcu“ na ďalšie funkčné obdobie ako signál nesúhlasu s rozhodnutím súdu a zároveň neposkytnutia príležitosti európskym inštitúciám na naštartovanie už spomínaných procesov. Otázkou v tomto prípade zostáva, či voliči vládnej koalície budú schopní a hlavne ochotní pochopiť túto cestu kompromisu pri ktorom ostane „vlk sýty aj ovca celá“.
