Diskusiu o zmysle anonymity oživila minulý týždeň informácia o tom, že americký web Huffington Post umožní ľuďom diskutovať len pod svojím menom. Správa mnohých prekvapila aj preto, že tento web je známy svojím sociálnym charakterom a veľmi živými diskusiami. Doposiaľ na ňom ľudia napísali 260 miliónov komentárov. O tom, ako sa dá také množstvo spravovať som v novembri hovoril s tamojším šéfom diskusií Justinom Isafom. Viac informácii nájdete tu.
Publicista Mathew Ingram je známy podporovateľ anonymity na webe. Rozhodnutie Huffington Postu teda pochopiteľne odsúdil. Okrem jeho článku odporúčam aj (anonymnú) diskusiu pod ním. "Miera obťažovania sa odstránením anonymity (možno) zníži, ale zároveň sa tým umožnia nové spôsoby obťažovania," myslí si diskutér Snertly.
Eric Arthur Blair by asi nebol nadšený, keby zistil, že na webe huffintonpost.com nesmie diskutovať pod svojim dobre známym pseudonymom George Orwell. Takto glosoval na svojom Twitteri Dan Gillmor.
Anonymita je dôležitá
Britský Guardian tiež pripomína význam anonymity na internete. Zohrala totiž veľmi dôležitú úlohu pri mnohých svetových udalostiach: Egypt, Arabská jar, protesty v Turecku a Brazílii. Navyše bez možnosti vystupovať pod pseudonymom, by vraj na ich webe nikdy nevznikli také bohaté a podnetné diskusie o potratoch, adopcii či depresii. Viac informácií.
V roku 2007 sa proti internetovej anonymite postavila aj Južná Kórea. Všetky väčšie stránky museli od svojich používateľov získať adresu bydliska alebo číslo kreditnej karty. Tým chceli prinútiť ľudí, aby sa na webe správali zodpovednejšie. Nariadenie ale bolo v roku 2011 zrušené. Dôvod? Mieru nevhodných komentárov znížilo iba o 0,9 percentuálneho bodu. Viac informácií.
Exituje viacero psychologických faktorov, ktoré spôsobujú, že ľudia sú na seba na internete zlí. Napríklad už len to, že na webe môžeme oddeliť svoje konanie od reálneho sveta a vlastnej identity, spôsobuje, že sa cítime menej zraniteľní a sme aj viac otvorení. Povedané inými slovami: to, že svojho názorového oponenta na internete nevidíte, spôsobuje, že sa k nemu viete správať horšie. Pri osobnom rozhovore, by ste si mnohé veci nedovolili. Tento jav sa v angličtine nazýva dissociative anonymity.
O internetových diskusiách, ktoré sú plné vulgárnych a nenávistných príspevkov, napísal kedysi bloger Anil Dash veľmi ostrý článok. Pri tejto príležitosti som si naň spomenul. Jeho posolstvo bolo jasné: ak nemáte čas a peniaze nato, aby ste pod svojimi článkami vybudovali zdravú a slušnú komunitu diskutérov, tak radšej diskusie ani nemajte. Viac na jeho blogu.
iDnes.cz má dobré skúsenosti
Koncom minulého roka sa s anonymitou rozlúčil aj český server iDnes.cz. Ten, kto chcel naďalej diskutovať, sa musel preregistrovať a uviesť svoje meno aj priezvisko. "V súčasnosti máme preregistrovaných 41,5-tisíca čitateľov, čo je stav, ktorý približne zodpovedá počtu unikátnych aktívnych prispievateľov pred zmenou," povedal Jan Dvořák, šéfadmin diskusií. "Inak povedané, po trištvrte roku od zmeny aktívne diskutuje zhruba rovnaký počet unikátnych čitateľov ako pred ňou."
Počet zverejnených príspevkov ale klesol na polovicu, teda približne na 10-tisíc komentárov denne. Počet príspevkov, ktoré musia administrátori zmazať, klesol na štvrtinu. "Úroveň diskusií sa jednoznačne zvýšila. Viac-menej zmizol stalking, trolling sa objavuje, ale zďaleka nie v takej miere ako predtým. Výrazne sa podarilo obmedziť hrubosť, vulgaritu a bezbrehé tliachanie, väčšina diskusií je k veci," tvrdí Dvořák a dodáva: "Prechod na diskutovanie pod skutočnou identitou považujeme za veľmi dobrý a efektívny krok, hoci sme sa všetkým nezavďačili. Ale to už tak býva."
New York Times: Väčšina článkov diskusiu nepotrebuje
Denník New York Times má jedny z najkultivovanejších diskusií na internete. Prispievať pritom môžete aj anonymne, pod pseudonymom. Kľúč k ich úspechu je inde. Na ich webe sa nemôžete vyjadrovať ku všetkým témam, denne otvárajú diskusiu len pod 17 článkami. Ktoré to budú, to určujú administrátori v spolupráci s redakciou. "Rozhodujú štyri faktory: spravodajská hodnota textu, záujem čitateľov, to, či dokážeme moderovať všetky príspevky, a to, či sme už k danej téme diskusiu mali."
Navyše, tím moderátorov číta všetky príspevky ešte pred ich zverejnením. "Odmenou je kvalita, na ktorú sme pyšní," vysvetľujú.
O tom, ako fungujú diskusie na webe New York Times som hovoril s tamojším community managerom Basseym Etim. Viac nájdete v samostatnom článku.
Anonymné komentáre sú horšie (aktualizované 29.8.2013 o 14:00)
Arthur D. Santana z University of Houston strávil rok a pol skúmaním diskusií na spravodajských portáloch. Zistil, že 53 percent anonymných komentárov bolo neslušných, kým na weboch, kde ľudia môžu prispievať len pod svojím menom, bolo nevhodných len 29 percent komentárov. Viac informácií.
"Keď začnú byť ľudia na seba hrubí, ich mysle sa zatvárajú,” myslí si Santana. Tieto jeho slová potvrdzuje aj kolektív autorov z University of Wisconsin-Madison. Vo svojej štúdii tvrdia, že názory ľudí, ktorí čítajú blogy či správy na webe, sú ovplyvňované nielen samotnými článkami, ale aj diskusiou, ktorá sa pod nimi rozbehne. Či lepšie povedané - jej úrovňou. Viac nájdete v mojom staršom článku.
