Bledá pokožka, oči plné bolesti , krásny úsmev so závanom neresti.
Vždy vyčnievala z davu, vždy bola iná, trápi ju paranoja, úzkosť, schizofrénia.
Dcérka vychovaná vo viere kresťanstva, nešla do kostola jak keby čas zastal.
Spomalený záber, facka padá na tvar , dievča bolesť vstrebe, hľadá chybu v sebe.
Nenájde ju ,nemá ju, nie je tam , no ona si to nemysli a tu začína sebaklam.
S posadnutosťou k výzoru , s postavou modelky , anorexia ju stretla dodnes ma následky.
Hľadá cestu v návyku , nevinnom návyku , krasom návyku , niekde aj v legálnom návyku.
Ako každý poučky o drogách mala v malíčku, nebrať od ujov cukríky , nekupovať marišku.
Neexistuje žiadna vstupná brána ,ma predsa plno kamošov z ktorých to každý zvláda.
Niečo neskôr si kvapka niečo pod jazyk , dá týpkovi love a ide sa zabaviť.
Niečo neskôr zaber záchodová kabínka , dievča na štyroch a v ruke občianka.
Sfúkne to jak doba sfúkla jej sny , snila o chlapcovi chcela žít sním.
Snila o chlapcovi čo príde len tak náhodou , chytí ju za ruku podrží jej hlavu nad vodou.
Spamätá sa, postaví sa, myšlienku zahodí za seba , vyjde von na cigu je to už potreba.
