K tejto britskej trojici zoskupenej okolo charizmatického Briana Molka som sa dostala asi pred tromi rokmi vďaka môjmu kamáratovi a za to, že ma s nimi zoznámil, som mu vďačná. No možno by som sa k Placebo dostala neskôr aj sama. Ktovie?
Ich piesne som poznala aj predtým a celkom sa mi páčili, ale nikdy som im nevenovala väčšiu pozornosť. Potom sa mi do rúk dostal album Meds a hneď potom, ako som si ho vypočula, som sa stala závislá. Zohnala som si všetky ostatné albumy, postupne pribudli aj nejaké DVD z koncertov a už som bola v tom čarovnom krásnom svete Placebo. Zamyslela som sa, prečo ma oslovila ich hudba... Sama neviem, jednoducho sa mi páči melódia skladieb, texty a samozrejme, zvláštny "héliový" hlas Molka. Ich texty podľa mňa nie sú tuctové, žiadne klišé. Spievajú o láske, ale svojim typickým spôsobom, majú skladby, v ktorých si každý fanúšik nájde niečo, čo sa týka aj jeho...
Najsilnejším zážitkom,ktorý súvisí s Placebo je jednoznačne to, že som ich videla naživo na minuloročnom Hodokvase. Po ich koncerte som bola ako v inom svete, vysmiata a šťastná, so zvláštnym pocitom pri srdci. Bol to skvelý zážitok a určite chcem takých viac...
Placebo je pre mňa životným štýlom, mojou hudbou, liekom...ale v prípade tejto kapelky si tým nemôžem byť istá. Čo ak ide len o placebo-efekt?:-)
