Volám sa Theo a študujem na strednej škole v Estónsku, mám 16 rokov a medzi spolužiakmi som si našla priateľa, volá sa Kaspar.
Sedím v triede a čakám na zvonenie...vtom vchádza do triedy Joosep a každý vie, čo bude nasledovať. Vyskočí Anders a za ním ostatmí chalani z triedy, vrhnú sa naňho a začnú ho biť...všetci sa smejeme na utrpení toho utiahnutého chlapca, ktorý nikomu neublížil, ale chalanov vraj provokuje tým, že je introvert...tichý..iný! Vlastne, nikto v triede ho nemá rád. Raz po telesnej ho vyzliekli, hodili k nám do dievčenskej šatne a zavreli nás tam s ním, nemohli sme otvoriť dvere...napokon sa nám to podarilo, lebo Kaspar videl, ako sa ich snažím otvoriť a Joosepa pustil von. Andersa to veľmi nahnevalo....zúril kvôli tomu, že si ho Kaspar zastal a na druhý deň mu na stoličku natrel nejaký lekvár alebo čo to bolo, aby sa mu pomstil. Odvtedy Kaspar sedával v prvej lavici s Joosepom a Kaspar sa stal jeho ochrancom...mňa však hnevalo, že Joosep sa stal pre Kaspara taký dôležitý!
Postupne začali chalani šikanovať aj Kaspara a po triede sa šírili lístočky, na ktorých bolo napísané, že Kaspar a Joosep sú teplí. Dotklo sa ma to... Chalani im dokonca cez internet dohodli schôdzku na pláži, homosexuálne stretko...Prišli sme sa na to pozrieť všetci z triedy, Anders s Kasparom sa začali biť a Anders naňho vytiahol nôž, dal ho Kasparovi pod krk a mňa sa spýtal, či milujem gaya. Odpovedala som, že nie... Traja chalani držali Joosepa a Anders prinútil Kaspara, aby si kľakol a vyzliekol Joosepovi nohavice, spodky a potom ho chcel prinútiť k orálnemu sexu...chcel, aby Joosepovi vyfajčil, vtedy som utiekla. Zostalo tam však dosť divákov, aj dievčat...k orálnemu sexu napokon došlo a Kaspar zvracal. Všetci utiekli a nechali tam Joosepa stáť a plakať a Kaspara ležať na zemi.
Na druhý deň, keď sme obedovali, vošli do jedálne Kaspar a Joosep so zbraňami v rukách. Začali po nás strieľať! Joosep zasiahol väčšinu z chalanov a aj nejaké baby, Kaspar len jednu ôsmačku. Joosep mieril aj na mňa, ale Kaspar ho zastavil. V jedálni som zostala len ja, Kaspar, Joosep a ranení či mŕtvi spolužiaci. Kaspar s Joosepom sa postavili oproti sebe a povedali, že to urobia tak, že napočítajú do troch. Dali si zbrane k spánkom, začali počítať a Joosep vystrelil...Kaspar tam zostal stáť a ani sa nepohol, v diaľke bolo počuť policajné sirény...
Nepíšem o sebe! Píšem o filme, ktorý som dnes videla...Skvelý film, depresívny,smutný, skutočný! Takto to totiž chodí na mnohých školách, a preto odporúčam tento film každému...nikto nevie, koho sa šikanovanie raz môže týkať. Dôležité je vedieť tento problém riešiť racionálne a nie tak, ako to bolo v tomto filme, ktorý mal byť nakrútený podľa skutočnosti...
