Bol obyčajný letný deň, sedela som vonku a čítala. Môj pes, Ronny, mi ležal pri nohách a pokojne podriemkával. Zrazu vyskočil a začal šťekať, pretože uvidel susedovu mačku, ktorá k nám zavítala. Okamžite s aza ňou rozbehol a žačal ju naháňať po dvore. Keďže mačka je inteligentné stvorenie (niežeby Ronny nebol) a dvere na našu povalu boli otvorené, využila cica situáciu a s obratnosťou mačky, teda s obratnosťou jej vlastnou, pekne-krásne vyliezla po rebríku na povalu.
Ja, ako nestranný pozorovateľ, som bola skutočne veľmi prekvapená, keď Ronny miesto toho, aby ostal dole pri rebríku a bezmocne štekal na mačku, začal liezť po rebríku za mačkou, ktorá si myslela, že tento súboj oddávna znepriatelených živočíšnych druhov vyhrala. Vlastne, napokon ho vďaka mne vyhrala, keďže som Ronnymu zabránila v tom, aby vyliezol vyššie ako na tretiu, či štvrtú priečku. Mala som strach, aby si náhodou neublížil...
Keď som ho dala aj napriek tomu, že protestoval, dolu z rebríka. ani som nedúfala, že by tento kaskadérsky, ba priam spidermanovský, kúsok mohol niekedy zopakovať. Napriek tomu, že som o tom pochybovala, skúsila som ho na druhý deň nalákať na granulu. Ronny sa nechal nalákať a tak vznikla aj fotografia, ktoru môžete vidieť aj vy.
Nikdy by som si nebola myslela,že niečo takéto, podľa mňa výnimočné, sa ukrýva v tomto starom vyslúžilcovi. Takže som dospela k záveru, že aj tí starší vedia vždy prekvapiť a nehovotím len o psoch...:-)
