Tou prvou, celkom príjemnou, brigádou bola nenáročná práca v jednom sklade, kde som ja s kamáratkou, vďaka ktorej som sa tam dostala, vykonávala veľmi jednoduchú prácu-lepeli sme samolepky s čiarovým kódom na výrobky. Ako vravím, práca to bola jednoduchá, trochu monotónna, ale robili sme tam len deväť dní, takže sa to dalo vydržať.
Druhá brigáda, ktorú tiež zohnala spomínaná kamarátka, bola práca v kameňolome. S majstrom, ktorý nám po príchode všetko poukazoval, sme sa dohodli, že si to na jeden ďeň vyskúšame a keď sa nám nebude páčiť, môžme odísť. To bolo veľké šťastie...
Náplňou našej práce bolo hľadať na obrovskej kope šutrov šutre veľkosti dlane a ukladať ich na paletu, okolo ktorej bolo pletivo (všetci to volali kôš) asi do výšky 130 cm. Za naplnenie jedného koša sme mali dostať 300 Sk. Asi po troch hodinách práce na horúcom slnku sa dostavila unava, a tak sme sa chceli ísť trošku osviežiť a šli sme na toalety, pretože sme čakali, že tam bude voda. No nebola...ani na wc sme radšej nešli, pretože sa nedalo spláchnuť...no nebudem radšej zachádzať do detailov. Vrátili sme sa na to pekelné slnko a pokračovali v práci. Keďže kamene boli pomerne ploské, zdalo sa nám, že sme stále tam, kde sme boli predchvíľou. Robili sme zhruba 6 hodín, ale ku koncu sme už mleli z posledného...za celých 6 hodín sa nám podarilo naplniť len jeden celý a časť druhého koša a to sme sa naozaj neflákali. Po práci sme šli za majstrom a povedali sme mu, že z toho z našej strany nič nebude a on sa na nás chápavo usmial. Asi sme neboli prvé brigádničky, ktoré to tak rýchlo vzdali.
Keď sme sa unavene vliekli domov, povedala som kamarátke, že sa radšej budem učiť a učiť a ešte raz učiť, len aby som nemusela takto robiť,ale ako som už spomínala, aj človek s vyšším vzdelaním, može skončiť alebo začať takto. Mimochodom, týmto som nechcela povedať, že ťažko pracujú len ľudia s nižším vzdelaním, veď každý musí mať nejaké znalosti a zručnosti, týkajúce sa jeho práce...
