Žiaden autor nevzbudil vo mne také napätie, zvedavosť a často i depresívne myšlienky, ako to dokázal práve Poe a jeho diela. Okamžite ma zaujal básňou Havran! Je to neskutočné, akú mystiku, zlo a tajomno so štipkou hororu vniesol do postavy havrana a jeho opakujúcej sa frázy Never more...(v slovenskom preklade Iné nič).
Po tom, ako som bola unesená touto básňou, prečítala som si viac jeho diel. Upútal ma Červ dobyvateľ , báseň, po prečítaní ktorej je každému hneď jasné, kto vládne svetu...resp. kto je na vrchole potravinového reťazca:-) Priznám sa, že každá z jeho básní, ktoré som zatiaľ prečítala, sa mi páči.
Nemenej zaujímavá je pre mňa próza. Poviedka Jama a kyvadlo je skvelou kombináciou beznádeje spojenej s existencializmom a hororom zároveň. V niekoľkých dielach sa Poe pohrával s myšlienkou pochovania zaživa, kde do podrobností hovoril o takomto prípade, akoby to v skutočnosti zažil. Je známe, že sám Poe mal strach z toho, že raz bude pochovaný zaživa. Pravdu povediac, už len pomyslenie na čosi také vo mne vyvoláva hrôzu. Prvky schizofrénie vložil do poviedky Čierny kocúr, ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie.
Viem, nespomenula som ani zďaleka všetky diela tohto jedinečného spisovateľa, ktorý voviedol do literatúry detektívne a hororové prvky. Je pre mňa jednoducho génius, hoci možno trochu šialený...
