Takmer neporušené telo Žofie Bosniakovej, manželky Františka Vesselényiho, ležalo v kaplnke kostola v Tepličke nad Váhom celkom pokojne už pomerne dlhý čas. Obyvatelia Tepličky boli hrdí na to, že práve v ich kostole sa nachádza taká vzácna relikvia, no hrdosti bola asi v tomto prípade primálo... Ako sa mohlo vôbec stať, že ktosi si len tak vojde do kaplnky a len tak vytiahne truhlu pred kostol a tam ju podpáli?
Odpoveď je zrejme veľmi prostá. Stačilo si ísť vypýtať kľúče do cukrárne a dostali ste sa do kaplnky bez problémov a dokonca celkom sami. So vzácnou relikviou ste si potom veselo mohli robiť čo sa vám zachcelo! Niet divu, že pri takýchto naozaj chabých bezpečnostných opatreniach bolo len otázkou času, kedy nejaký šialenec vykoná čosi podobné. Veď predsa nikomu nemožno vidieť do mysle...
Tak takto si u nás na Slovensku chránime naše "vzácne" poklady, krásy a zaujímavosti. Keby mali kdekoľvek inde na svete podobnú vzácnosť zabezpečili by ju asi najviac ako by mohli a zubami nechtami by si chránili svoje kultúrne dedičstvo. Ale my nie...na čo? Treba byť dôverčivý a uveriť každému kto sa na vás pekne usmeje. Ale takýmto spôsobom si veru turistov neprilákame ani náhodou...
Naša krajina má toľko jedinečných pamiatok, že by nám ich mohol ktokoľvek závidieť. Chybou však je, že to bohužiaľ nedokážeme využiť v náš prospech a takto si dokonca ničíme to, čo nám patrí. Je to smutné...
