Kto by povedal, že ten pán v okuliaroch, vychudnutý na kosť, s chýbajúcimi zubami a oblečený v starom tielku a ten druhý pán v košeli a veste s okrúhlou tvárou je jeden a ten istý človek? Ja by som ho veru nespoznala...
Človek by skôr čakal, že po siedmich mesiacoch vo väzení bude aspoň trochu utrápený, zničený, smutný...ale on nie! On si pekne vykračoval s úsmevom na tvári v náručí policajtov a sebavedomove vyhlásil novinárom, že sa cíti byť nevinný a v žiadnom prípade nemá ani najmenšie výčitky svedomia. Avšak, po prvom súdnom pojednávaní spred siedmich mesiacov tvrdil novinárom čosi úplne iné. Že vraj si bol plne vedomý toho, čo robí a že vedel, aké to bude mať preňho následky...
Mimochodom, toto nebol jeho prvý čin proti zákonu. Pred pár rokmi zabil strýka svojej manželky, následne kňaza a aby toho nebolo málo, pridal aj kamionistu. Jediné, čo ho vtedy zachránilo pred väzením bol fakt, že trpel duševnou poruchou. No po výbuchu plynu v jeho dome ho ani táto skutočnosť neuchránila.
Iste sa na život vo väzení sťažovať nemôžu ani ostatní väzni. Stačí si pozrieť zábery z prvého kola volieb z ilavskej väznice a bude nám jasné, že od hladu naši milí väzni určite nepomrú. Takmer každý, ktorého som tam mohla vidieť mal nejaké to kilečko navyše. Veď taký bezdomovec môže byť len rád, ak ho z čohosi obvinia a dajú sedieť. Bude mať čo papkať, aj si niečo zarobí, nudiť sa teda tiež nebude a o zábavu bude mať taktiež postarané, veď majú aj telku.
Nemôžem nespomenúť rakúsku mediálnu beštiálnu hviezdičku, strýčka Fritzla, najskôr ho síce dali do cely, ktorá asi nebola podľa jeho gusta, no podľa rozsudku mal byť neskôr premiestnený do psychiatrickej liečebne, kde bude mať celkom fajn výhody. Napríklad bude môcť chodiť na prechádzky do parku alebo chovať domáce zvieratko... Našťastie súdna psychiatrička potvrdila, že si uvedomoval svoje skutky, a tak by mal byť po zhruba roku pravdepodobne premiestnený do riadneho väzenia, kde už jeho spoluväzni nebudú tolerovať jeho minulosť.
Nuž čo? Možno by bolo vhodné trošku sprísniť podmienky v našich väzniciach, aby vzbudzovali aspoň aký-taký rešpekt, ale na druhej strane ktovie či by to pomohlo... Snáď bude zatiaľ dostatočným trestom strata toho najcennejšieho, a teda slobody.
