
Čaj o piatej mal tentokrát iný nádych ako anglické posedenie dám pri šálke čaju. Bol to mimoriadny duchovný zážitok, ktorý vo väčšine zúčastnených čosi zanechal. Možno si niektorí povedali, že sa budú snažiť byť lepšími ľuďmi, možno stretnutie s mníchom považovali za spestrenie svojho denného programu a možno to pre nuch bola len akási atrakcia. Pre mňa to bolo stretnutie s človekom, ktorý sa snaží o dosiahnutie absolútnej čistoty a pozerá sa na vás tým najpokojnejším pohľadom, z ktorého vyžaruje neopísateľná energia.
Budhistický mních z Thajska je v našich končinách výnimočným hosťom a za jeho návštevu možno vďačiť človeku, ktorý pôsobil veľmi skromne a nenápadne, takže pre účastníkov stretnutia nemusel byť veľmi zaujímavý. Tým človekom je Slovenka, ktorá sa rozhodla stať sa budhistickou maechee, teda čímsi ako mníškou. Maechee Erika odišla zo Slovenska a istú dobu pôsobila v Malajzii, no napokon zakotvila v budhistickom kláštore v Thajsku. Na otázku, prečo sa rozhodla stať sa mníškou, odpovedala jednoducho: „Videla som veľa utrpenia, videla som veľa mŕtvych ľudí.“ Zaujímavosťou však je, že maechee je vydatá a jej manžel, tiež Slovák, je rovnako budhistickým mníchom. Nevideli sa už rok a obaja sú aj napriek tomu spokojní a šťastní.
Ajahn Samphao Dhammasaro, ktorý je budhistickým mníchom už 23 rokov, sa nám prihováral pokojným a tichým hlasom v rodnej thajčine s privretými očami a jeho slová nám prekladala maechee. O sebe hovoril málo, no napriek tomu povedal, prečo sa rozhodol odísť do kláštora. Zarábal vraj, v prepočte na našu starú menu, okolo stotisíc korún mesačne. Bol viackrát zamilovaný, no jeho milé často postihlo nešťastie a on im nevedel pomôcť. Napriek tomu, že žil v bohatstve, videl veľa utrpenia a uvedomil si pominuteľnosť hmotného sveta, a tak odišiel žiť mimo civilizáciu do pralesov a jaskýň v skromných podmienkach, kde väčšinu svojho času trávi meditáciou.
Z Ajahnových slov sme sa dozvedeli aj niečo o živote lesných mníchov v Thajsku. Budhistickí mnísi sú tu odkázaní na to, čo im darujú ľudia. Jesť môžu iba to, čo im niekto daruje, sami si nič nesmú vziať, dokonca si ani nemôžu odtrhnúť ovocie zo stromu. Väčšina ľudí si myslí, že budhistickí mnísi sú prísnymi vegetariánmi, avšak maechee nás z tohto omylu vyviedla, keď povedala, že Budha vraví, že každý mních má zjesť to, čo mu ľudia dajú. To znamená, že ak dostane mních mäso, má ho zjesť. Ak nedostane mäso hoci aj celý rok, živí sa len vegetariánskym spôsobom.
Ajahn pochodil už viacero európskych krajín no povedal, že na Slovensku videl najviac utrpenia. Cestou do Nitry sa mu prihovárali ľudia a hovorili mu o svojich problémoch, chceli pomoc či radu. Vraj práve to, že tu ľudia toľko trpia ich viac približuje k tomu, aby sa venovali meditácii. Bohužiaľ, našinci namiesto duchovného rozvoja a zahĺbenia sa do svojho vnútra preferujú zahlbovanie sa do poháriku niečoho tuhého. Aj v Thajsku sú, samozrejme, alkoholici. Tým však budhistický mnísi vedia ľahko pomôcť, teda v prípade, že to naozaj chcú. Maechee Erika prezradila, že na to používajú pralesnú bylinu, z ktorej pripravia silný odvar. Ten dajú potom alkoholikovi vypiť, čo uňho vyvolá silné zvracanie, ktoré vraj trvá pomerne dlho – zrejme sa telo takto čistí od všetkých jedov, ktoré sa v ňom naukladali.
Pútavé stretnutie trvalo takmer tri hodiny, no ja som si čas ani neuvedomovala. Stále bolo nad čím premýšľať, v hlave sa vynárali otázky jedna za druhou. Ajahn len pokojne sedel, odpovedal veľmi pomaly a preciťoval každé slovo, sem-tam si odchlipol z čaju a po každom hlte zavrel oči – cítil čo pije, vnímal dokonale chuť čaju. Potom každému prítomnému daroval skromný, no cenný darček – náramok posvätený modlitbami lesných mníchov, ktorý mu má pomôcť proti utrpeniu. Na záver stretnutia sa niektorí rozhodli fotiť sa s mníchom – niektorí fotografovanie brali ako púťovú atrakciu, na iných bolo vidieť, že si mnícha vážia a pristupovali k nemu s istou pokorou. Ja s priateľom sme sa ešte osobne rozlúčili s maechee a pozvali sme ju i Ajahna na návštevu do našej čajovne, kde budú srdečne vítaní. Veríme, že naše pozvanie príjmu a veľmi sa tešíme na inšpiratívne duchovné stretnutie so vzácnymi ľuďmi.