Podobná kampaň sa uskutočnila aj v Českej republike a mimoriadne zaujímavé informácie o pitnej vode aj o vodách balených u našich susedov možno nájsť na viacerých stránkach aj s výsledkami viacerých prieskumov a testov. Spoločné v oboch krajinách je totiž zrejme aj to, že klesá spotreba tzv. balenej vody. Už spomínaný český text Balené vody a pitná voda z kohoutku: Opravdu víte, co pijete?, uvádza že „Češi loni (2008) utratili za balenou vodu přes sedm miliard korun. A taky se uvádí, že výrobci nejsou spokojeni. Důvodem je klesající spotřeba nejenom balených vod, ale i nealkoholických nápojů, která u nás loni poklesla o necelé jedno procento na 2,730 miliardy litrů. Vyjádřeno na hlavu – co Čech, to 268 vypitých litrů.“ Ak sa vrátime domov, podľa nedávnej informácie spotreba nealkoholických nápojov na jedného obyvateľa na Slovensku vlani medziročne klesla o takmer 8 % na 231,9 litrov, čo je viac ako pozoruhodné – a mnohé súvislosti vysvetľujúce číslo.
Predtým, ako sa budem venovať argumentom a „argumentom“ zo strany obhajoby tzv. balených vôd (doteraz jedenásť článkov na tomto blogu), bolo by vhodné priniesť zopár informácií o výsledkoch niekoľkých akcií, ktoré túto kampaň sprevádzali. Vyhodnocovanie komunikačnej kampane medzi zamestnancami a zákazníkmi Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ukázalo nielen to, že väčšina respondentov vnímala kampaň pozitívne, že je presvedčená, že máme chutnú a kvalitnú vodu, viac ako polovica respondentov podporila názor, že patrí k najlepším na svete, ale drvivá väčšina z nich označila za správnu odpoveď, že jeden liter vody je lacnejší ako 0,00137 eura, čo je číslo neskutočné v porovnaní s inými cenami za liter inej pitnej vody ako je tá z vodovodu. Už v prvom blogu som spomínala, že jedným z cieľov kampane bolo presvedčiť občanov, že aj voda z vodovodu je nápoj a produkt ako iné nápoje – s nezanedbateľnými prednosťami a mimoriadne nízkou cenou.
Iné zaujímavé čísla priniesol prieskum chuti, ktorý sa uskutočnil 8. septembra 2009 v Bratislave (budova ministerstva zdravotníctva), kde respondenti mali určiť, ktorý z ponúkaných nápojov im najviac chutí. V Košiciach aj v Bratislave si respondenti vyberali zo siedmich neperlivých neochutených vôd, medzi ktorými bola aj voda z vodovodu. V Bratislave skončila voda z vodovodu v silnej konkurencii (o. i. Rajec, Mitická, Bonaqua, Evian či Magnesia) ako druhá a v Košiciach ako tretia najchutnejšia.
Aj z vyhodnotenia prieskumu samotnou agentúrou, ktorá túto kampaň realizovala, vyplýva, že kampaň výrazne presvedčila jej prijímateľov, že voda z vodovodu je chutná a lacná.
Čo je možno pointou nielen tohto článku.
