V rozsiahlom rozhovore (podobný v najbližších dňoch prinesie Karol Sudor aj s predsedom správnej rady Asociácie vodárenských spoločností a generálnym riaditeľom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Danielom Gemeranom) opakuje šéfka nealkoasiciácie viaceré subjektívne výhrady voči spomínanej kampani, pridržiavajúc sa princípu, že najľahšie sa vyvracajú vymyslené či účelovo predpripravené tvrdenia. Bolo by nosením balenej vody do supermarketu opakovať, že spomínaná kampaň nikdy a nikde netvrdila, že voda z vodovodu je jediná zdravá voda, a že to platí všade na Slovensku, v každom vodovodnom kohútiku.
Treba však uznať, že v tomto rozhovore prekročila šéfka asociácie viacero svojich doterajších tieňov. Pretože niekoľko jej odpovedí bolo skutočne za hranicou aj pokriveného vkusu. Predovšetkým tvrdenie - „Ide o to, či je tá voda vždy a za každých okolností zdravá a lepšia ako balená. Tvrdiť, hoc aj s podporou ministerstva zdravotníctva, že to najlepšie, čo môžete pre svoje zdravie urobiť, je pitie vody z vodovodu, je chybné“ – je prinajmenej v rozpore s faktami a posúva doterajšiu diskusiu o vzťahu vôd balených a vody z vodovodu do doteraz netušeného suterénu.
Akoby už toto pomýlené vnímania cieľov kampane nestačilo, šéfka nealkoasociácie sa nerozpakuje tvrdiť, že takéto jej vnímanie vlastne vyplýva z reklamného sloganu (ich slová boli: Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu“) a vydáva svoje tvrdenie a reklamný slogan za významovo autentické texty. Pritom už najtriviálnejšia analýza jednoduchého súvetia dokazuje, že mieša hrušky s jablkami a stotožnenie oboch výrobkov je v rozpore aj s elementárnou logikou.
Rovnako aj odvolávanie sa na tlačové správy, sprievodné materiály a podobne, ktoré tvrdia, že, „oveľa lepšie ako balené sú tie vody z vodovodu“, je z úplne iného súdka. Pri dôkladnejšom pohľade ide o očividnú odlišnosť tvrdení – 1. to najlepšie, čo môžete pre svoje zdravie urobiť, je pitie vody z vodovodu a 2. oveľa lepšie ako vody balené sú tie z vodovodu. Tu môže o rovnakom význame hovoriť iba človek, ktorého úlohou a pracovnou náplňou je akýmkoľvek spôsobom spochybniť konkurenta v oblasti pitného režimu. A pokles predaja nealkoholických nápojov o určitej nervozite nealkoasociácie, prerastajúcej do protikampane, zjavne vypovedá – agentúrna správa z 13. mája 2010. Hovorí, že „spotreba nealkoholických nápojov na jedného obyvateľa na Slovensku vlani podľa výkonnej riaditeľky Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd Lucie Tomišovej medziročne klesla o takmer 8 percent na 231,9 litrov“.
Túto motiváciu nepriamo potvrdzuje šéfka nealkoasociácie aj úvodnou odpoveďou v spomínanom rozhovore, keď tvrdí, že „pravdou je, že našej asociácii sa nepáčil spôsob a vedenie tej kampane založenej na tvrdení, že jedinou a najzdravšou vodou je voda z vodovodu. Jednoducho to nie je pravda, čo potvrdzujú aj odborníci. Priznávam teda, že kampaň konkurencie nás inšpirovala“. Dôležité sú nielen slová „jedinou a najzdravšou“, ktoré sú jednoducho pomýlené, ale najmä slová „kampaň konkurencie“, ktoré v skutočnosti stoja za celou protikampaňou nealkoasociácie a vysvetľujú komplexný atak jedného obrovského segmentu na trhu s vodou proti slovenským vodárenským spoločnostiam a ich vlaňajšej kampani.
Že pritom odvádza pozornosť od všetkého, čo je spojené s pochybnosťami o fenoméne PET fliaš, je druhou stranou mince, ktorej sa budeme venovať v budúcich textoch. Dnes len naznačme, že odpoveď typu „U nás je dobre rozvinutý systém separácie a zberu triedeného odpadu“ na Sudorovu otázku –„Čo životné prostredie?“ PET fľaše sú vážnym problémom, pri vode z vodovodu tento problém nevzniká“ – má taktiež dostatočnú výpovednú hodnotu o argumentačnej báze šéfky nealkoasociácie.
Jana Štulajterová, hovorkyňa Asociácie vodárenských spoločností
