Sme na Gréckej ceste ?! Možno ...

Nikto nemá dobré správy, vôbec nikto. Situácia vo svete nám tiež nehrá do karát. A sociálne výdavky štátu sa vyšplhali na 40 percent z celkových výdavkov. Gréci pred krízou mali tiež také sociálne výdavky. Štát je na hrane a kasa zíva prázdnotou. Sme pod tlakom aj kvôli dlhom v zdravotníctve. No skutočné reformy sú politicky nepriechodné. A tak sa točíme v začarovanom kruhu. Čo vyberieme to hneď otočíme. Nemáme síce dlh ako oni , ale požičiavame si čím ďalej tým drahšie. Náklady na obsluhu dlhu sa neustále zvyšujú . Dosahujú momentálne okolo dvoch miliárd eur. Ekonomika sa dusí a hospodársky rast sa plazí ako slimák. Jedným z opatrení by mohla byť rovná daň. Máme veľa sadzieb dane a rôzne výnimky. Výber daní je katastrofálny. Demografická krivka hrá tiež proti nám. Pôrodnosť klesá a navyše do dôchodku odchádza stále viacej ľudí. Masa pracujúcich sa scvrkáva , no zachraňujú to cudzinci. Aspoň čiastočne. A bude ich pribúdať. Spoločnosť sa na to musí pripraviť. Budú ich stovky tisíc. Hráme sa na sociálny štát. No ten funguje inak. Pomáha tým, ktorí to potrebujú. Nie plošne všetkým. A táto plošná pomoc , spolu zo zlým nastavením dôchodkového systému, nás finančne vyčerpá. Takže ideme Gréckou cestou alebo nie. Ja by som to nazval smeráckou skratkou do pekla.