Čakanie.

Začnem malou príhodou. Pri čakaní u lekára som bol svedkom rozhovoru staršej pani z lekárkou. Lekárka jej vraví teta zlatá mám voľný termín až o dva mesiace . Pani sa zamyslí a vraví , až o dva mesiace? Lekárka sa usmeje teta málo lekárov veľa pacientov. A takýchto prípadov je viacej mám s tým vlastnú skúsenosť. Problém je, že sa to tak skoro nezlepší. A tak sme si zvykli čakáme. Niekto u lekára iný na lásku či šťastie v lote. Stojíme v rade v obchode a čakáme. Ale sú aj príjemné čakania napríklad na bábo alebo deti na prázdniny. Oveľa horšie je čakanie až politici dostanú rozum a začnú robiť reálnu politiku , založenú na reálnych číslach. Celý náš život na niečo čakáme. Ale keď sa zamyslíme tak čakať je vlastne mať čas porozmýšľať, či to všetko stojí za to a či to čo robíme ako žijeme, správame sa dáva zmysel. Takže nečakajme zmeňme svoj život myslenie a spoločnosť bude iná. Záleží na maličkostiach, ktoré urobí každý z nás! Nečakajme konajme prinúťme politikov zákonným spôsobom zmeniť chod a smerovanie tohto štátu.