Špirála reality

"Keby niečo, som na telefóne,"
spomenul len tak mimochodom vo dverách, prepínajúc mobil do tichého režimu. So slúchadlami aj tak nič nepočuje.
Privolal výťah, založil slúchadlá na uši.
Chvíľa ticha, a ...
"one, two ... ťuk ťuk ťuk ťuk ...."
Rytmus hudby prebehol sluchovodmi a podmanil si cykly mozgových pochodov.
"cink ..."
Vyskočil z výťahu, prešuchol sa popri rotačke kývnúc na začítaného vrátnika.
"tum tum tum tum tum tá tum ..."
premieňa basa rytmus na melódiu - rytmus klesá do nôh a určuje nezvyčajne pravidelné kroky, melódia obsadzuje uvoľnenémiesto v mozgu, vrýva sa do závitov.
Zvuková kulisa ulice dotvára hudbu, vypĺňa ju detailami.Ľudia, autá, predavači, semafor, nedôverčivý vrabec ... obraz presúva myseľ z reality do filmu.
"Uaaa tururupá pá parapapá ..."
Gitara dobieha zameškané, hlas speváka vyťahuje emócie z utlmeného pozadia do vstávajúcich chlpov na predlaktí.Vlna vzrušenia sa zdvíha po chrbtici od kostrče po vlasy.
"Tu tá rapapa paratu téjta"
Obrazy z minulosti, prítomnosti, najtajnejšie sny a potlačené túžby sa miešajú s hudbou v jednej špirále s realitou.Menia pozadia, farby podstatu i formu.
"Túú tu tu túú"
Vnúti sa do hlavy zvuk zvonka, prenikne vnútro ... záblesk ... výbuch ... sklo, voda, svetlo, červená, žltá ... ticho.
Jediná myšlienka prenikne telo aj dušu:
"Prečo som ti len nepovedal, ako moc ťa ľúbim?"