Hatšepsut - dcéru faraóna Thutmose I. - vraj predurčili na vládnutie bohovia. Podľa legendy, ktorou si neskôr sama obhajovala nárok na trón, bol jej otcom samotný Amon - Re . Cesta na trón ale nebola priamočiara, a stála ju mnoho diplomatického úsilia, ktorým mimochodom narábala omnoho častejšie, ako vojenskou silou.
Stala sa manželkou svojho nevlastného brata Thutmose II., ale keďže sa im nepodarilo splodiť mužského potomka, stala sa regentkou Thutmose III., ktorého splodil jej "starý" s nejakou inou "vedľajšou" manželkou - nuž, doba bola zlá :-) To jej však nebránilo v čase, kým mladý nevyrástol, prehlásiť sa za faraóna - dokonca si začala lepiť fúzy a vyhlasovať sa za chlapa.
Chrám kráľovnej Hatšepsut je však skutočne veľkolepý. Ponorený v skalnom masíve už z diaľky žiari jeho monumentálnosť. Mimochodom - schody, ktoré sa zdajú z obďaleč rovnako široké, sú v skutočnosti v hornej časti podstatne užšie, ako v dolnej. Beťári to boli, tí starí Egypťania, takto oblbovať naivných turistov! :-)
Už aj v novoveku sa stihol presláviť - žiaľ, aj negatívne. Z týchto dier, blízko chrámu, povyskakovali v 97om šialenci, ktorí postrieľali vyše 50 turistov. Dva roky do krajiny prišlo minimum turistov, a mnoho normálnych bežných ľudí vtedy pocítilo, čo znamená prísť o dennodenný zdroj obživy.....
Kráľovná Hatšepsut sa preslávila hlavne ako vládca, milujúci svoju krajinu, ctiac si právo a poriadok....
....počas jej vládnutia boli vystavané mnohé chrámy, prípadne zveľadené tie už existujúce....
...v staroveku bolo toto údolie zeleným - vlahu vraj čerpali z rosy, ktorá padla nad ránom, a dômyselným zariadením ju zhromažďovali a zavlažovali ňou zeleň v okolí chrámu.
Hatšepsut vládla starému Egyptu vyše 20 rokov, a boli to roky vlády diplomacie, prosperity a mieru.
Postupne bola nútená prepustiť vládu regentovi Thutmose III. , ktorý medzitým dorástol do veku, kedy už vladár môže vládnuť :-)
V chráme sa nachádza toho veľa, na čo sa dajú oči vyočiť. Keďže sme sem ale dorazili okolo druhej - tretej hodiny poobede, spolu s rastúcim stĺpcom ortute v teplomeri pomaly klesala aj nálada na objavovanie čohokoľvek nového. Teplota okolo 50 stupňov Celzia spolu s minimálnou vlhkosťou spravila svoje.
Všade sa samozrejme potulovali aj samozvaní "turistickí sprievodcovia", ochotní spraviť čokoľvek - samozrejme za bakšiš....
"Tu je najlepší výhľad, tu! Poďte sem, na tento kameň, odtiaľto vyfotíte celý dvor..."
"Aha, dík, fakt je to dobrý výhľad...čo? peniaze? nemám, sú v autobuse..."
....a tak stále dokola :-)
Chrám je však naozaj nádherný.....
V diaľke máte možnosť vidieť samotný Luxor a zeleň okolo Nílu . V tej chvíli som už vzýval všetkých egyptských bohov a tvrdo zjednával cenu obyčajnej chladenej vody a neuveriteľne sa tešil na okamih, kedy sa pred nami objaví Níl - a s ním aj trochu vlhkejšie a menej pekelné podnebie.
Úprkem prk! Ešte prebehnúť okolo niekoľko desiatok túlavých psov a sme v loďke - keďže tu nikde nie sú mosty - a plavíme sa konečne na východný breh! V diaľke ešte dávame zbohom západným Thébam.....
..a naše slnkom utrápené zraky sa už sústreďujú na samotný Luxor, a na dianie na prekvapujúco čistom Níle....
....vyskáčeme z loďky a hurá na obed! :-)))
Väčšina tohoto náročného dňa je už za nami, ale po neskorom obede nás ešte čaká karnacký chrám, a to bolo teda niečo!
Ale o tom zas nabudúce :-))
Foto: ja a Dominika
