O araboch si môžete myslieť čokoľvek. Médiá často skĺzajú do zjednodušených schém o islamizme a arabskom radikalizme. Moja skúsenosť však bola vo veľkej miere pozitívna.
V Egypte sa arabom darí, žijú tu od siedmeho storočia nášho letopočtu a tvoria drvivú väčšinu obyvateľstva, ktorého pribúda veľmi vysokým tempom (podrobnejšie som o tomto "jave" písal v predchádzajúcim článku). Vo vnútrozemí žijú častokrát v pre nás neakceptovateľných podmienkach, ich spôsob života a viera ich však robia aj tak zjavne šťastných. To všetko v krajine, kde optimistické odhady hovoria o 30 percentnej nezamestnanosti, v krajine, kde neexistuje podpora v nezamestnanosti, alebo zdravotné poistenie v podobe, v akej ho poznáme my. Všetky takéto funkcie totižto v sebe obsahuje rodina, ktorá je tu naozaj základným kameňom spoločnosti, a počíta sa často na stovky členov.
Na pobreží je to už ale čo sa týka bývania a životného štýlu iná káva.
Samostatnou kapitolou sú samozrejme hotelové komplexy, ktoré sú pre zhýčkaných európskych turistov udržiavané vo veľmi dobrom stave. Upravené pláže s dovezeným pieskom, zeleň všakovatého druhu (samozrejme dovezená a zavlažovaná), úslužný personál - to všetko tvorí oázy pohody uprostred vyprahnutej púšte.
Každý večer dávali pláž do poriadku
Všetko vypočítané na efekt a krásne aj v noci
Pracovníci hotelov sú takmer výhradne muži - a to od "upratovačiek" až po "recepčné" - v arabských krajinách je pre mužov hanbou, ak musí ich žena pracovať, a je to aj vidno - so ženou som sa v obchode, resp. v hoteli stretol jeden jediný krát - v Luxore - a tá ešte k tomu zazerala tak, že prisahám že chlapi boli milší :-)
Ale upratovanie im šlo - tu prikladám ukážku, ako sa dokázali vyhrať s takými vecami, ako sú obyčajné uteráky - každý deň sme očakávali, čo pripravia tentokrát :-)
O brušné tanečnice (občas ruského pôvodu:) tiež nebola núdza.
V hoteloch sa stretnete dokonca so separovaním odpadov.
Pokiaľ som si dobre všímal okolie, separovali skutočne - ale kde končil odpad potom, ako opustil brány hotela, to si nedovoľujem odhadnúť, pretože za bránami hotelov, v osadlostiach a dedinkách, alebo aj v šírej púšti sa občas stretnete so skutočne rozsiahlym bordelom - a tým výrazom nemám na mysli verejné domy.
Niekedy aj relatívne upravené domčeky obkopujú odpadky, a tým sa už aj tak pre nás pomerne bezútešné sivé púštne okolie menilo na zasvinené bezútešné sivé púštne okolie.
Miestni domáci však boli vždy milí a usmiaty.
Až na obchodníkov - tí boli niekedy už fakt vlezlí. S niektorými sme si však aj normálne pokecali o živote u nich a u nás, pár však bolo potrebné pomali odháňať, hlavne keď zbadali pekné slovanské baby :-) Veď sme ich aj učili, čo hovoriť, keď začali húsť svoje "hezky české nohy". Ja im dám, že české!! :-)
Samozrejme, všade mali zaručene pravý papyrus a alabaster :-) O záplave vodných fajok a rôznych sošiek ani nehovoriac. Ale ich výkryky typu "jak se máš, rambo", prípadne "ja chcem pozerat tvoje krasne oči" nás vedeli pobaviť :-)
My sme bývali medzi Hurghadou a Safagu - hlavne prvé menované mesto zaznamenáva výrazný rozmach. Prvý hotel v tomto dnes významnom turistickom stredisku vyrástol niekedy v polovici 80tych rokov. Od tej doby tu vyrástli desiatky fantastických hotelových komplexov, tiahnucich sa v dĺžke vyše 50 km len v samotnom meste, na ktoré je naviazané množstvo aktivít - v súčastnosti je dokonca vo výstavbe celá jedna nová časť Hurghady, ktorá má obsahovať niekoľkokilometrovú pešiu zónu, podniky, oddychové zóny a podobne.
Hurghada bola pôvodne rybárskym ospalým mestečkom - a samozrejme do dnešného dňa sa v nej vyrábajú lode, jachty, ktorých uvidíte kdekoľvek na pobreží Červeného mora desiatky v každom okamihu, keď sa nan pozriete. Výroba lode trvá niekoľko mesiacov a domáci sa tvária, že sa jedná stále o poctivú, ručnú výrobu z dreva. Nuž, verme im :-)
Zaujímavým faktom je spôsob verejnej dopravy - v meste, ktoré ma cca 60 tisíc obyvateľov neexistuje niečo ako MHD. O presun obyvateľov sa starajú súkromní, nazvyme ich trebárs prepravcovia, ktorí jazdia na viac či menej udržiavaných mikrobusoch (väčšinou som ale pozoroval moderné, alebo prinajmenšom zachovalé kusy - mnohé autobusy našich MHDčiek by im mohli závidieť) s obdivuhodnou frekvenciou. Človek sa jednoducho postaví na kraj cesty, a pokiaľ ide o frekventovaný ťah, tak do minúty sedíte v mikrobuse, ktorý vám zastane, kde budete potrebovať. Nikde žiadne zastávky, nič :-). Pre objektivitu ale uvádzam, že benzín tam stojí v prepočte cca 7 Sk, nafta 5 Sk.
A stretli sme tam aj starú známu Škodovečku :-))
Foto: ja a Dominika
