Vznik koruny ako všeobecného platidla môžme datovať do roku 1892, kedy nahradila Zlatý/Gulden (hoci zlaté koruny sa razili v Rakúsku už od roku 1857, tie boli výlučne obchodnými mincami). Bankovky pozostávali z rakúskej a uhorskej strany, každá krajina tohoto súštátia si na svojej strane zobrazovala svoje symboly.
Prvé kolkovanie a menová reforma - 1919:
Po skončení I. svetovej vojny, rozpade Rakúska – Uhorska a vzniku prvej ČSR si náš nový štát ako jediný ponechal názov meny z monarchie. V prvom rade, už vo februári – marci 1919 prebehlo oddelenie meny, a to vo forme kolkovania. Hodnotu starej a novej meny najlepšie vidíte na nasledujúcom príklade:
Už v priebehu toho istého roku sme začali tlačiť vlastné bankovky, tzv „štátovky“. Obdobie prvej republiky bolo mimoriadne plodným, čo sa týka vydávania česko-slovenských bankoviek – za obdobie cca 20 rokov vydal štát 23 druhov rôznych bankoviek (vrátane dvoch, ktoré sa už v roku 1939 nestihli dostať do obehu) – čiže za obdobie 20 rokov poznali naši predkovia niekoľko druhov desaťkorunáčok, dvadsaťkorunáčok,..... čo svojim spôsobom predurčilo celú históriu koruny na našom území, pretože skutočne máloktorá bankovka vydržala platiť viac, ako desať - pätnásť rokov, a už bola menená inou, samozrejme do toho rôzne meny peňazí, menové „reformy“, delenia a spájania štátov – jednoducho turbulentnosť a nestabilita strednej Európy sa v plnej kráse podpísala aj pod množstvo rôznych sád bankoviek – na radosť zberateľom, treba povedať.
Druhé kolkovanie a delenie meny - 1939:
Druhá svetová vojna a udalosti s ňou spojené znamenali delenie koruny na protektorátnu a slovenskú. Nezaobišlo sa to bez obligátneho kolkovania dočasného obeživa.
V tejto nešťastnej dobe existovali aj špeciálne koruny, napríklad na území Terezínskeho geta:
Tretie kolkovanie a povojnové obdobie – 1944 - 1945:
Spolu s oslobodzovaním štátu sa do obehu dostávali rôzne, pomerne nevkusné „poukážky“, neskôr kolkované, ktoré spolu s kolkovanými bankovkami z obdobia vojny tvorili pomerne slušný chaos v obežive. Toto sa znovuobnovenému štátu darilo dostať pod kontrolu v priebehu posledných mesiacov roku 1945, keď vydal novú sériu bankoviek, ktoré platili až to ďalšej „menovej reformy“ v roku 1953. V prebiehajúcich rokoch, presne podľa tradícií, bola táto séria postupne dopĺňaná novými bankovkami v rovnakých nominálnych hodnotách.
Menová reforma – 1953:
Obrovský štátom zorganizovaný podvod v roku 1953 priniesol aj nové bankovky. Poznali sme vtedy aj papierové (neskôr kovové) trojkorunáčky, dokonca aj dvadsaťpäťkorunáčky – takéto nominálne hodnoty koruna nikdy predtým, a ani nikdy potom nepoznala. Používať sa prestali najneskôr začiatkom 70-tych rokov.
Obdobie normalizácia:
Tieto bankovky si väčšina čitateľov už asi pamätá – niektoré z nich, ako napríklad zelená stovečka, platili ešte ja začiatkom 90-tych rokov. Podľa môjho názoru, séri az druhej polovice 80-tych rokov patrí k tým vydareným (až na Gottwalda na stovke, ten sa v obehu ohrial naozaj mimoriadne krátko, niečo vyše roka). Vtedajšia Štátna banka česko-slovenská už nestihla dať do obehu novú verziu 500-korunáčky (platila stále tá z roku 1973), vzhľadom na spoločenské zmeny sa chystala na celkovú zmenu bankoviek. K tej už ale nedošlo.
Štvrté kolkovanie a delenie meny – 1993:
Menová únia medzi Českom a Slovenskom vydržala po rozdelení federácie len niekoľko týždňov, a už vo februári roku 1993 vznikli samostatné meny – Koruna česká (Kč) a Slovenská koruna (Sk). A opäť sa kolkovalo ako o dušu......
Koniec Slovenskej koruny:
O niekoľko týždňov začne Slovensko používať euro ako národnú menu, a po cca 116-tich rokoch na našom území koruna končí (Česká republika bude tak posledným štátom, ktorá zostane verná menovému odkazu Rakúsko – Uhorska. Kto vie, dokedy). Za dobu svojho trvania vzala na seba koruna desiaty podôb, niekedy viac, niekedy menej vydarených, a myslím, že nielen zberatelia sa k nej budú vo svojich zbierkach vracať s istou dávkou sentimentu...
....a....kto vie. Možno sa k nej raz vrátime :-)
