Nežili by sme na Slovensku, ak by sa k tomu hneď nestrhla hádka, v ktorej naštvaní revolucionári div že nevyhlásili boj svetovému imperializmu (to, že s najväčšou pravdepodobnosťou sami štatisticky patria medzi "bohatú elitu" tohoto sveta nechajme radšej bokom). Nikto samozrejme nikoho nepočúval, podstatné bolo vystrieľať čo najviac argumentov a presviedčať o svojej pravde.
Ale veď - ľudia, nebláznite!!
Päťdesiat percent svetového bohatstva? Dve percentá domácností? A?
Koľko percent svetového bohatstva kto potrebuje na to, aby si ráno privstal a zažil napríklad takýto pohľad?
Spraví človeka šťastnejším značkové prádlo? Alebo prechádzka prírodou?
Koľko kont v banke potrebuje človek na to, aby sa mohol pozrieť od očí svojho dieťaťa, a vidieť v nich šťastie?
Koľko kto potrebuje áut v garážach na to, aby sa pokochal na veciach okolo seba?
Medzi koľko percent bohatých na svete človek musí patriť, aby sa chvíľu neponáhľal a na chvíľu zastal a len tak pozoroval ten ruch dole?
Aby si splnil nejaký ten sen?
Aby videl veci okolo seba tak, ako ich chce vidieť len on?
Koľko zlata a drahých kameňov musí mať človek na to, aby si vedel v pohode "povegetiť"?
A koľko kožených sedačiek musí vlastniť, aby našiel niekoho, s kým mu bude dobre?
Ha! Ľudský svet našťastie nie je čierno-biely....
...a našťastie nie je ani o tom, či patríme k nejakým dvom percentám, alebo nie....
...tak pekný deň všetkým! :-)
Foto: Dominika a ja
