Rok sa stretol s rokom, mačátenká z vrhu A odrástli, vyleteli z hniezda a našli si nových starostlivých pánkov (a vyrástli z nich umojkaní plyšáci, tomu verte!), a tak postupom času Eliske čoraz menej stačilo večné vyvádzanie s malou Áziou (jedinou z vrhu A, ktorú sme si nechali) a čoraz intenzívnejšie dávala najavo svoje túžby po kocúrikovi.
Ak si predstavujete roztúženú cicu, hneď vám musím na hlavu vyliať vedro ľadovej vody – roztúženosť mačičky sa prejavuje vysokou hlučnosťou, pílením uší a prebdenými nocami spôsobom, ktorý sa dá prirovnať asi len k plaču dieťaťa. Spočiatku boli tieto záchvechy celkom zvládnuteľné, po pár dňoch odzneli, ale keď v lete naštartovala asi dva týždne trvajúcu nátlakovú kampaň, bolo rozhodnuté – táto cica musí prejsť popod pazúriky kocúrika ešte raz, inak sa od práce nikdy nevyspíme a susedia nás zažalujú za týranie zvierat!
A tak nastal čas hľadania vhodného partnera. Nuž – viac menej ako ten čas nastal, tak aj odstal, pretože Eliska je verná partnerka svojho Baltimoora, a ani by ju nenapadlo navštíviť niekoho iného, ako svojho prvého – a zdá sa, že aj posledného – sexuálneho partnera v živote. Trošku sme jej uľahčili rozhodovanie aj my, pretože Baltimoorovi pánkovia z Moravy sú fantastickí a príjemní ľudia, a tak teda nastal čas návštevy.
Nuž teda, slovo dalo slovo, a mladí chlpáči si to na začiatku augusta užili, a postupom týždňov bolo zo zaokrúhľovania sa Elisky jasné, že "dílko se zadařilo" :)
Keďže termín bol vypočítaný na piateho októbra, nastali zhruba dva týždne pred termínom tradičné stresy – pripraviť pôrodnicu, naštudovať knihy, nakúpiť plienky, pripraviť sa psychicky na príchod novej pištiacej generácie, navštíviť veterinára, spraviť ultrazvuk (pomaly väčší bengál, ako pri narodení dietaťa, že?:), odoslať Bertu a Áziu do dočasnej opatere – lebo predsa len, jeden nikdy nevie, a....už len čakať!
4. október – nič.
5. október – víkend prešiel, ideálny čas na pôrod preč – a nič.
6. október – stále nič!
Noooo, prenášame! Až nastal siedmy október.....štyri hodiny ráno a je to tu!! Eliska poliháva, posedáva v charakteristickej polohe (odkukanej minulý rok), mňaučí, a je nám jasné, že podobne ako minulý rok, opäť sa krpci vyliahnu v utorok, a opäť to bude ráno!
Lenže......pokiaľ sa hovorí, že druhý pôrod býva oproti prvému pohodička klídek tabáček, u nás to žiaľ bolo naopak......o pol piatej odtiekla Eliske plodová voda, a od vtedy sa nedialo nič. Netlačila, slabé sťahy, a s pribúdajúcim časom rástlo riziko, že sa krpci zadusia. Od zhruba siedmej to už začal byť nervák, a po krátkej konzultácii s veterinárom nakladáme Elisku do auta a rútime sa zapchatou Bratislavou do Jaroviec (ozaj, prečo nemajú zvieratká v núdzi právo prednostnej jazdy? :)
Nervák pokračoval, keď nezabrala ani vyvolávačka. Po deviatej bolo teda jasné, že sa ide na cisársky rez.......chúďatko Eliska.......
Za desať minút bola uspatá, a prišli rozhodujúce okamihy, to boli nervy! Je v poriadku, alebo nie? Prežijú malí krpci, alebo nie? Nemusím hovoriť, aká bola naša radosť, keď sa otvorili dvere a pán veterinár nám vyniesol postupne päť malých sivých myšičiek!!
Tak nech sa páči, zoznámte sa s piatimi malými čertíkmi, ktorí sa dnes (21/10/2008) dožívajú dvoch týždňov! A že im je sveta žiť – každý z nich je plný síl, každý deň pekne priberajú, a pomaly sa čerstvo otvorenými očkami rozkukávajú dookola. Neuplynie veľa času, a bude ich plný byt :-)
Baška, Baltimoor, Brie, Brela a Bora prichádzajú!
Foto: Dominika a ja
