Okrem príjemnej spoločnosti, ktorá sa mi za ten relatívne krátky čas nezunovala (môže sa vôbec more niekedy zunovať???) ukázalo aj mnoho svojich tvárí. Pózovalo v noci, osvetlené mesiacom v splne, s blikotajúcimi svetlami blížiaceho sa prístavu v diaľke...
...rovnako aj cez deň, zaliate slnečným jasom...
...videl som ho dokonca aj oplotené :-) Ale povedzte, kto je vlastne za tým plotom... nedozierne more, alebo prťavý človiečik...
...veď hovorím, prťavý človiečik...
Dokázalo byť nesmierne pohodové, ukľudňujúce...
...zrkadliace slnko...
...ale aj slúžiace človeku, v tomto prípade na loďkárske účely :-)
...alebo staré prístavné účely :-)
No áno, na toto sa dá navyknúť, veľmi, preveľmi jednoducho!
Ktosi mi raz tvrdil, že ľudia, žijúci pri mori, bývajú spravidla šťastnejší, a vyrovnanejší, ako suchozemci...
. ..neviem, či to je, alebo nie je pravda, ale..... pri pohľade na tieto zásnuby mora so slnkom som bol tomu schopný uveriť........
...do skorého videnia, More!!!
PS: na záver obligátny pokus o panorámu :-)
Foto: ja
