Milujem slnečný svit. Pri fotení je táto naša najbližšia hviezda pre mňa sťaby magnet. Aj teraz, v časoch nedávnych, a predsa nekonečne vzdialených a pominutých, stala sa pre mňa jedným z ústredných motívov, kde okolitá krajinka, sama o sebe nádherná a podmanivá, hrala len úlohu štatistu.
Musím priznať - mal som kus šťastia. V tých končinách nie je Slnko v plnej sile práve bežným spoločníkom. Na mňa sa však usmievalo takmer stále....
...či už v meste....
...alebo kdesi na pobreží, na samote, kde stretnúť živáčika bolo skôr raritou...
...sprevádzalo ma aj na miestach, odkiaľ ľudstvo vyplávalo za neznámym, na miestach, odkiaľ sa európska civilizácia pustila do spoznávania a dobývania vzdialených krajín...
...ale aj na miestach, kde ľudské mravenisko prerástlo do novodobého Babylonu, a na každom kroku si pripomína svoju slávnu históriu...
. ..a kde stačí spraviť len pár krokov, a je v úplne inom svete, uprostred kľudu parkov, vône kvetov a štebotu vtákov počas začínajúcej jari....
Stovky kilometrov, ubiehajúce dni, vzdialenosť a čas, všetko plynie.... ale aj tu, v centre vzdelania a umu, ktorému starobylosť a história dávajú zvláštne čaro, ma môj spoloční nesklame.... stačí trochu zdvihnúť zrak od prízemia hore....
...a vidím Slnko..... hej, starec, čo nové tam hore? Sme my tu dole ale smiešni, so svojimi problémami a mindrákmi, že?
Asi sme...ale..... pri pohľade na toto je to človeku jedno....... všetky problémy sveta miznú a..... na ničom takom nezáleží....
...lebo majestátnosť jeho veličenstva ohnivej gule v takejto chvíli pokoruje realitu našich dní. Zapadá s pompou a.....
...odchádza zas niekam ďalej, ako každý deň. A ako každý deň, o pár hodín zas, ako jediná istota, rozžiari tmavú oblohu....
...nad ktorou prebrala moc pani Noc....
...dobrú noc :-)
PS: ma záver malý pokus o panorámu.
Foto: ja
