Posledné dni sme strávili v znamení cestovania - zima už pomaly klope na dvere a možno to bola posledná možnosť využiť pekné jesenné počasie.
Ako prvý nám do rany prišiel Starý hrad - to je zrúcanina oproti hradu Strečno. Pôvodne sa volal Varín , a postavili ho v 13tom storočí. Moc dlho nevydržal - vraj už od 16teho storočia pustne a pustne, a nakoniec z neho zostalo toto:

Na Slovensku odjakživa sledujem zaujímavý jav - za niektoré veci ako keby me sa hanbili, a preto ich držíme v tajnosti. Napríklad taký Lietavský hrad - bez mapy nemáte šancu. Odbočky sme museli rátať manuálne, pretože ak by sme sa mali orientovať podľa značenia - hľadali by sme ho snáť až doteraz. O (ne)možnosti odparkovať auto v samotnej Lietave - dedinke pod hradom - radšej ani písať nebudem.

V Žiline ma pobavila hra slnka na Farských schodoch :-) Inak - ten kostol by si už zaslúžil rekonštrukciu.....

A hádajte - odkiaľ pochádza táto fotka? :-)

Medzi najúnavnejšie, ale zároveň najmalebnejšie výlety patrilo poľské Zakopane - mestečko, ktoré vraj na poľskej (krpatej) strane Tatier navštívi údajne za sezónu viac turistov, ako celé naše Vysoké Tatry . Ak mám byť úprimný - ani sa nečudujem!

Mestečko je to naozaj malebné, dýcha charakteristickou atmosférou, celou cestou predmestiami a dedinkami na poľskej strane Tatier som mal pocit, že som v inom svete - nadmiera drevenej architektúry a absencia panelových harabúrd je pre oko potešujúca.

A to už ani nehovorím o živote v uliciach - síce je medzisezóna, ale ulice boli plné - domácich aj turistov, obchodníkov, ktorí nekvasia otrávení zavretí v obchodoch, ale ponúkajú svoj tovar priamo na uliciach. Babiek, ponúkajúcich najčastejšie syr (neúdený je veľmi dobrý:), by som sa asi nedopočítal. Toto mestečko určite navštívime ešte raz - a na dlhšie. Vyzerá tak, že stojí za to.

Aby nebolo dreva málo - v Slovenskom Betlehéme v Rajeckej Lesnej majstra Jozefa Pekaru je ho požehnane - na dĺžku meria osem metrov, a hýbe sa na ňom skutočne takmer všetko.

Je to skutočná ukážka ľudkého majstrovstva a trpezlivosti - ja by som nevyrezal asi ani toho koňa :-))

A na záver - Čičmany . Maľovaná to dedinka. Opäť ale škoda takmer nulovej propagácie, a fakt, že o štvrtej v sobotu si nemá kde človek ani odskočiť, ani kde sadnuť na kávu, o nejakom otvorenom múzeu ani nehovorím - no jednoducho smola.
Za tú pol hodinu, čo sme tam boli, sa v dedinke ukázali asi štyri autá plné turistov - asi nikto nechce ich peniaze......

Na záver dva pokusy o panorámu - Slovenský Betlehem a Starý hrad :


PS: inak, zaujímavé je, že vo Firefoxe sa zobrazuje stránka korektne aj s veľkými zábermi, čo sa o IE povedať žiaľ nedá - ten posunie údaje o autorovi až pod zábery.
Foto: Dominika a ja