Je to tak - doba sa mení. Je rýchla. Teda určite omnoho rýchlejšia, ako v 80tych rokoch.
A je aj farebnejšia. Dnešná mládež má teda našťastie iné možnosti, nemusí sa "bipolarizovať".
My sme to mali iné. Metallica, Iron Maiden, Judas Priest, Helloween na jednej strane barikády, Depeche Mode na strane druhej. A medzi tým nepreniknuteľný múr nepochopenia a vzájomného pohŕdania. Hen, pozri na toho vymydleného idiota v čiernom! Kokos, pozri sa, to mu tá riflová bunda drží na tých nášivkách, alebo čo? Strašné!
Aj keď "mládí" má svoje čaro, táto doba je dávno za nami. A tak sa dnes stávajú kľudne také veci, že chlapi vyzerajú ako baby, baby sa správajú ako chlapi, ľavičiari v maďarsku pristupujú k pravicovým reštrikciám, a veľkopodnikatelia podporujú ľavicovú stranu. No a metalista ide s kľudným srdcom na koncert Depeche Mode. No, to je ale svet! Tak sa tam teda poďme pozrieť....
Príchod a organizácia
Vraj je vypredané. Slnko svieti. Teplo je. Pohoda. Paráda. Kokos, koľko ľudí! Čierna prevláda. No a čo.
A toto je čo? Ty brďo, inteligentné riešenie. To, že ľuďom pri vchode na štadión berú fľaše a jedlo, sa pochopiť dá - robí sa to, a je to uvedené aj na lístku. Ale že ich "ochrankári" miesto do nejakých saklov_paklov hádžu ľuďom pod nohy tak, že dostať sa dovnútra inak, ako prebrodením sa asi meter a pol dlhou, a 30 cm vysokou vrstvou brečky, je mission impossible. Také slovenské riešenie. Aj na rockových koncertoch sa takéto veci dejú, cítim sa zatiaľ ako doma :-) Ale je to naozaj na zaplakanie, keď stačí málo, a všetko môže byť v pohode, ale stačí pár dutých hláv a 30.000 ľudí, z nich odhadujem aspoň štvrtina zo zahraničia vidí veci, ktoré by vidieť nemuseli....
O 20-minútových radoch na pivo vo vnútri radšej ani nehovorím, považujem ich za taký náš folklór, keď správne odhadnúť potreby toľkého množstva ľudí je asi nad sily niektorých organizátorov.
Inak všetko šlapalo OK, až na to, že som počas koncertu, pred ním ani po ňom nevidel jediného zdravotníka, a to ho na konci skutočne jeden človek potreboval. Asi boli inde, ako ja :-)
Fanúšikovia
No. Nechcem nikoho naštvať, ale osobne som očakával kultivovanejšie publikum. Nad úrovňou fanúšikov niektorých metalových kapiel, a nad tým, ako sa správajú na koncertoch škoda reči, ale vzhľadom na image DM, vzhľadom na moje poznanie ich fanúšikov v mojom okolí, aj vzhľadom na cenu vstupeniek som neočakával skupinky nadrbaných spoluobčanov od východných hraníc, popíjajúcich priezračné kadečo z malých fľaštičiek, a so zahmleným výrazom v očiach "vtipne" komentujúcich okolie, účesy, ochlpenie a neviem_čo_ešte, čo počas koncertu skoro vyústilo do konfliktu. Podobne by som jedného pepíka spoza západných hraníc kľudne prihlásil do súťaže o najväčšieho trapka, keby taká bola, pretože vyrevúvať v niekoľkotisícovom dave, snažiacom sa uniknúť cez núdzový východ po skončení koncertu (výber tejto únikovej trasy bola inak zásadná chyba, heh:) vety typu "do p*@e, zahráj ješte něco", prípadne "ať žije mečiár" môže pripadať vtipné opäť asi len špecifickému typu človeka.
No nevadí. Asi sme mali proste smolu na výber miesta :-))
Hudba a zvuk
Výborné!! Obe veci. Naozaj. Nie som fanúšikom DM, ale koncertné prevedenie skladieb, ktorých som poznal asi 80% z playlistu ma len utvrdilo v tom, čo som od tohoto koncertu očakával - a tým je fakt, že DP sú momentálne naživo skôr rockovou kapelou so špecifickým zvukom, ako synthypopovým súborom. Aranžmánom skladieb výrazne pomáha aj živá sekcia v podobe bicích (za ktoré by sa nemusela hanbiť žiadna metalová kapela), občas basgitary, a väčšinou aj gitary hlavy kapely Martina Goreho. Ten skutočne nie je nejakým ekvilibristom, ale funkčne dopĺňa to, čo dopĺňať má, a hra na gitarové sóla by tejto partii asi ani nejak nesedela. Bubeník (Christian Eigner) ma príjemne prekvapil niektorými silnejšími momentami, ktoré som v hudbe DM neočakával (pár brejkov, dvojkopák v závere skladby,...). Niekde som sa dočítal o pochybeniach v speve počas druhej polovice koncertu, ale ja som s tým problém nemal. Spevák nie je stroj, a pokiaľ nejde falošne, drobné nepresnosti sú skôr sympatické. Vokálne kapelu skvelo dopĺňal basgitarista/klávesák Peter Gordeno .
Za najsilnejšie zážitky z hudobného hľadiska považujem I Feel You a Home, odspievanú práve Gorem . Na o apotom všetky tie staré pecky, nad ktorými som sa kedysi uškŕňal, a ktoré dnes znejú podľa mňa o 100% lepšie. Je fajn vidieť zas pracovať profíkov.
Svetlo a scéna
Fráza o profíkoch sadne ako ryť na šerbel aj na zvyšok produkcie, nezameniteľne dopĺňajúcej hudobný zážitok - scéna bola riešená skutočne veľkoryso, o osvletlení ani nemá zmysel hovoriť, ale keďže som svojho času nestihol Pink Floyd, toto rozhodne patilo k tomu väčšiemu, čo som v živote videl :) Osobitnú zmienku si zaslúži video projekcia, poskladaná z rôznych dokrútok aj zo živých kamier, a také divadlo na veľkoplošných obrazovkách som teda ešte nevidel - vizuálne stvárnenie pokadajú v kapele zjavne za dôležitú súčasť šou, a bolo to každú sekundu aj cítiť. Teda vidieť :-)
Záver
Určite jeden z najväčších hudobných zážitkov, ktoré mohlo Slovensko vidieť, začo patrí organizátorom veľká vďaka. A našťastie sa to nekončí - už o pár dní sa uvidíme na Stingovi, priatelia :-)))
Pripájam setlist z kocertu v BA:
Intro
A Pain That I'm Used To
A Question Of Time
Suffer Well
Precious
Walking In My Shoes
Stripped
Home
It Doesn't Matter Two
In Your Room
Nothing's Impossible
John The Revelator
I Feel You
Behind The Wheel
World In My Eyes
Personal Jesus
Enjoy The Silence
prídavky:
Leave In Silence
Photographic
Never Let Me Down Again
