Najprv nieco k turné, ktorým pod názvom „Metropolis 2000“ propagovali najnovšíalbum (šiesty štúdiový), ktorý sa volal Metropolis pt. 2: Scenes From A Memory.Ide o koncepčný album, rozdelený do dvoch dejstiev, deviatich scén a dvanástichskladieb, všetko navzájom prepojených, pričom ide o rozvitú myšlienku skladby Metropolispt. 1 z roku 1992 (inak podľa mňa jedna z najlepších vecí, akú kto vosfére progrocku kedy vymyslel...) a spieva sa v nej o chalošovi (Julian Baynes), ktorý sa cez svojevidiny a spomienky dopracúva nakoniec k poznaniu, že je reinkarnáciou babenky,zjavujúcej sa mu vo vidinách (VictoriaPage), a ktorá bola zavraždená niekedy v 20tych rokoch... V textoch sa prelínaminulosť s prítomnosťou, jednoducho klasický koncept.
Koncert sa konal v Zlíne v hale Novesta dňa 20teho júla 2000o 20:00. Ako predkapela mali hrať nejakí King Zero, netuším, čo to je zakapelu, nakoniec však nehrali a šepkalo sa, že išlo o kapelu šéfa českej agentúry,ktorá sem DT pritiahla, ale čo na tom bolo pravdy, to ani srnky netušia. Nakoniecmne osobne to aj vyhovovalo, že nebola predkapela, zbytočne by sa predlžovalimoje očakávania. Nikto zo spolupútnikov nechcel verit, žezahrajú celý nový album, ja som frajeril, že áno (lebo však som videl ichplaylist na webe:))))), a tak sa aj stalo, čím mi spravili ale obrovskú radosť!Môžme teda ísť po poriadku:
ACT I:
1. Scene One
Regression
"....hello Victoriaso glad to see you, my friend......"
Prvá vec, asi dvojminútová vybrnkávačka, úvod celejplatne...... na pódium vyšli do tmy klávesak (Jordan Rudess) a gitarista (JohnPetrucci), spevák (James LaBrie)spieval niekde zozadu... v priebehu tejto skladby sa ľudia začali hrnúť dopredu.Hala Novesta je pomerne malá športová hala asi pre 4-5 tisíc ľudí, bolo tamprakticky plno, aj keď priestoru bolo dosť medzi ludmi....
2. Scene Two
Overture 1928
Inštrumentálka, prvá vec, kde sa prejavil vplyv a význam novéhoklávesáka, ktorý maximalne zapadol do kapely a vyhovuje štýlovo omnoho viac,ako jeho predchodca (však si ho chlapi aj najprv dôkladne otestovali v projekteLiquid Tension Experiment, kde s nimi nahral dve CD, potom vyrazili z DT pôvodnéhoklávesaka Dereka Sheriniena a vzalijeho... hm, nuž, taký je život....) ...monumentálny vstup do koncertu, ku koncuvybehol aj spevák.
Strange Deja Vu"....Ijust can‘t help myself, I‘m feeling like I‘m going out of my head...."
Vec v strednom tempe, pokračovanie predchádzajúcej inštrumentálky.Bol som prekvapený, že zvuk šlapal aj sospevom už od začiatku, vačšinou sa prvé dve-tri skladby ešte dolaďujú, zvuk simusí takpovediac "sadnúť", ale títo blázni frčali od začiatku namaximálnej úrovni. Jedinou výnimkou bola basa (John Myung), ktorú nebolo moc počuť, ale tento chlap bol pre mňanajvačším prekvapením na koncerte, pretože sa mi stačilo pozerat, čo na tejsvojej 6-strunovej base robí a mal som dosť. To bolo proste super, keď to človekpočúva, tak tam tie veci až tak nepočuť, ale keď si to pozriete naživo –jednoducho zážitok.
3. Scene Three
Through My Words
"....allyour eyes have ever seen, all you`ve ever heard is etched upon my memory, isspoken through my words...."
Krátke prepojenie medzi dvomi skladbami, asi dvojminútováspievaná jemná vec len s klavírnym doprovodom, trochu temná atmosféra, ktorávás navnadí na dalšiu vec, ktorá sa stala podľa mňa prvým vrcholom koncertu.
Fatal Tragedy
"....aloneat night I feel so strange, I need to find all the answers to mydreams..."
Absolútna bomba, začína sa pomalým klavírnym podkladom a nizkopolozenym spevom, avšak čoskoro celú potemnelú atmosféru zmetie nástup všetkýchnástrojov, čo prítomným skoro vytlačilo bubienky z uší..... jednoducho nástup,ako má byť, prvé dvojspevy (toto ma tiež prekvapilo, nečakal som, že budú spievaťna koncerte aj doprovodné vokály... vačšinou ich ťahal bubeník (Mike Portnoy, skupinový showman, celýkoncert strúhal ksichty, plieskal si do rytmu po hlave, pohadzoval si stechnikom paličky... no proste živel), ktorý mal ináč vlastného "prisunovača"mikrofónu - keď sa blížil part, kde mal spievať, tak mu zozadu chlapík prisunulmikrofón, Mike odspieval a chlapík mikrofón zas odsunul.
"....Victorias goneforever,only memories remain, she passed away she was so young...."
Cela táto vec trvá asi 12 minút, na konci je nekonečné solo,ktoré skončí spoločnou gitarovo-klávesovou "onaniou" (skutočne toneviem ináč nazvat, ospravedlňujem sa za názov), podporenou dvojkopákom, no šialenstvo!V tejto časti sa už aj ludia hýbali, aj keď bolo vidno, že veľa z nich sa lenprišlo pozrieť na dobrú kapelu, bol tam aj kopec starých fotrovcov s tričkamiPink Floyd a podobne.
4. Scene Four
Beyond This Life
".....allthat we learn this time is carried beyond this life...."
Najtvrdšia vec z albumu, ktorú kapela hrá na koncertochdodnes. Začína sa gitarivým rifom, za ktorý by sa nehambili ani trashové kapely- do toho rýchle dvojkopáky, no záhul. V slohe nastáva uvolnenie, ktoré sa alerýchlo stráca v batériách dlhánskych a neskutočne „chorých“ sól, a všetkovygraduje v nádhernom refréne, zatiaľ najspevavejší part koncertu.
5. Scene Five
Through Her Life
".....I`mlearning all about my life by looking through her eyes..."
Prvý „slaďák, veľa známych bolo naštvaných, že to hrali - aleja som rád, lebo sa mi strašne ľúbi...... na začiatku však došlo k veľkejudalosti, Mr. Petrucci zahral svoje predstavovacie sólo, a to bola nádhera! Párminút absolútnej gitarovej parády, klávesak mu hral pod to makké podklady agitarista..... no, jednoducho, všetci pozerali s otvorenými ústami, čo na tejsvojej 7-strunovej Ibaneze vyvádza.... výnimočne citlivé a nádherné sólo, aj keďto rozbehol.... a pritom, stále bolo cítiť, že hrá v pohode, ako keby zrezervou...... špica!
Na konci samotnej skladby ma potešilizmenou aranžmánov, čím skladba chytila nový rozmer a dynamiku
ACT II:
6. Scene Six
Home
".....hersweet temptation calls me home .... home... it`s what I long for...."
Druhý vrchol koncertu! Patnásť minútové monštrum, plné zvukovpodobných indickým gitarám, zmien nálad, dynamických predelov..... fantázia túpánom muzikantom pracovala naplno. Na konci skladby nastalo to, na čo som čakal- bubenicke sólo.
Portnoy je (v dobrom, samozrejme) magor, čosa v plnom rozsahu potvrdilo aj teraz - to sólo bolo fantastické!
Počas sóla zatial pribehla trojicatechnikov, ktorí vymenili Rudessovi klávesy. Mali ste vidiet ten frmol :) Šup-šup-šupa už to bolo, jeden kanon sem, druhý tam, za minutu bolo „vystaráno“. Pripadalomi to, ako keď na F1 menia v boxoch pneumatiky.
7. Scene Seven
The Dance of Eternity
Inštrumentálka.
S veľkým „I“.
Absolútne šialenstvo, pri ktorom asi veľa ľudízakrúti hlavami a skonštatuje, že „toto sa predsa nedá pocúvať“.
Nechápem, ako to niekto dokáže zahrat,nieto ešte zložitť V strede odpálil Jordan Rudess exportné sólo - začal klasickýmklavírom, behal hore dole po tych klapkách... no peklo!! Vsuval do toho kadejakéklasické motívy, veľmi silný zážitok – aj keď s odstupom rokov viem, že svoješablóny moc nemení, ale naživo je to naozaj silné. Nuž, chaloši spravili geniálnuvec, že ho v 99tom zobrali do kapely.....
One Last Time
"....onelast time we`ll lay down today, one last time until we fade away...."
Neskutočné uvoľnenie po tom bláznovstve. Jemná vec, s nádhernýmrefrénom, na konci trošku vygradovaná, veľmi pekné počúvanie....
8. Scene Eight
The Spirit Carries On
".....ifI die tomorrow I`d be allright, becouse I believe that after we`re gone thespirit carries on........."
Druhý slaďak večera...... úplne sférická skladba...... naáhernávec s nekonečným gitarovým sólom..... nemám čo dodať!
9. Scene Nine
Finally Free
"....thisfeeling inside me finally found my love, I`ve finally broke free..."
Zabáva gradúje gradúje - aj tak by sommohol parafrázovať skvelý záver, posledná, asi 15 minútova vecz albumu. Všetko ide v kľudnom, strednom tempe, až na záver, ktorýperfektne rozbehli a Portnoy dostal šancu sa blysnúť. Klenot samotného albumu, závertaký, aký mám rád, strášný hrmot!
Prvá časť koncertu za nami..... po hodine a pol sa konečnespevák prihovoril publiku (veď predtým nemal kedy) a už sa len čakalo na moment,keď odpália najvačšie pecky z minulosti. Nenechali svoje publikum dlho čakat a spustiliasi 25-minútový blok (medley) zo starších vecí.
1. Lie - tvrda, rifova zalezitost, proste sákačka.
2. Just Let Me Breathe - rýchla a šialená vec, ako zdivokých vajec. Je tam super dvojité sólo gitara-klavesy.
3. Acid Rain - super vec od Liquid Tension Experiment,akurát miesto Tonyho Levina hral John Myung.... odpálili to ako šialení,perfektné! V tej veci je strašne veľa energie....
4. Millenium - veľmi zvláštna, ale dobrá vec, sozaujimavým spevom.
5. Caught in a Web - pecka z albumu Awake, ktorýbol do tej doby asi najtemnejším a najtvrdším v histórii kapely.... aj cez tútoskutočnosť ide o spevavú a pomerne melodickú skladbu.
6. Millenium - opať, ukončili tým celý set.
Po tomto momente zdrhli s pódia, ale bolo jasné, že to taknevydrží dlho... hala skoro spadla, keď vyšiel Petrucci s Rudesom a začalivybrnkavat Pull Me Under - prvýveľký hit DT (jeden čas sa hrával aj na MTV, ale to bola iná doba... ). Počas sólanapojili Metropolis pt. 1 (The Miracle And The Sleeper), z ktoréhozahrali všetko od sóla (trvajúce vyše štyri minúty, a je uplne šialené), spevákešte sľúbil, že v októbri sú tu zas (v Prahe, čo aj splnili), Portnoy porozhadzovalpaličky a blany, a mohli sme ísť...
Plný fantastických zážitkov, obohatený o možnosťvidieť muzikantov, ktorým nič nie je svaté a zároveň produkujúcich hudbuna prvý posluc možno nie práve konzumovateľnú. O to viac ale chytí naposluch druhý.
Vrele odporúčam aj Vám!
