Koniec 80-tych rokov. Metalový subžáner, charakterizovaný bohatými melódiami, výškovými vokálmi,spravidla dvojkopákovými vypalovačkami, terciovými gitarovými sólami, slávi medzi fans fantastické úspechy. Vtedajší Helloween, s gitarovým dvojzáprahom Hansen - Weikath, a s nenahraditeľným Kiskem za mikofónom, vydávajú uhladených nástupcov prvotiny Walls Of Jericho - albumy Keeper of the Seven Keys part 1, a o rok ešte úspešnejší part 2, z ktorých skladby ako Future World, I Want Out, alebo Eagles Fly Free sa ihneď stali ikonami štýlu.
Prešlo ale takmer 20 rokov, Kiske spieva presladnutý AOR, a len málokedy zablúdi do tvrdších vôd, Hansen z Helloween dávno odišiel, aby sa realizoval vo vlastných Gamma Ray, a samotný Helloween každých pár rokov vymenia polovicu zostavy.
Čo nás teda v utorok v košickej šporovej hale a v stredu v bratislavskom PKO čaká?
Turné je naozajstnou udalosťou, zvlášť pri pomyslení, že hlavní aktéri oboch kapiel si dlhé roky nevedeli nejak extra prísť na mená. Ale roky obrúsili hrany, a nemožné sa stalo skutočnosťou. Naviac, obe kapely vydali čerstvo nové albumy, takže ochutnávka sa môže začať!
Helloween - Gambling With The Devil
Tretí album aktuálnej zostavy, a pre mňa konečne trefa do čierneho!! Jasne, natvrdlá Kill It sa podobá na Push z Better Than Raw, jasne, Weikath sa zas extra nepochlapil ( The Saints je vyslovene vypchávka, ale našťastie jediná svojho druhu),ale inak zářez za zářezom! As Long As I Fall je Derisovka (spevák) ako vyśitá, niekto sa usmeje, že pop-metal, ale počúvateľné je to jak blázen, a pod kožu, resp do uší to lezie samo od seba.
Paint The New World vám vytrasie mozog z hlavy, keď si nedáte pozor na hlasitosť, ale hneď už nasleduje prekvapenie večera - Final Fortune z pera basgitaristu Grosskopfa, ktorý podobné skladby veru z rukáva v minulosti nevytriasal. A tu zrazu opäť soft-metalový hit jak vyšitý, spevavý, podmanivý, z uší nevychádzajúci.
Tekvice nám však nedajú zaspať a nasledovná The Beels Of The Seven Hells opäť valcuje všetko živé, čo jej stojí v ceste. A tak to ide ďalej, až do konca albumu, a keď sa prehryziete sprofanovano-spevavou Can Do It, dočkáte sa aj mojich najobľúbenejších skladieb z albumu, ktorý robí menu kapely česť - speedovka Dreambound, rozložitá Heaven Tells No Lies (opať Grosskopf!), a hlavne skladba, ktorá nechápem, ako sa mohla neocitnúť na európskom vydaní - japonská bonusovka Find My Freedom, ktorá by sa svojho času nestratila ani na prvých dvoch "Keeproch".
Výborný album, pre tekvičiarov povinnosť!
Gamma Ray - Land Of The Free part II
Takže, aby bolo jasno - nový album gama lúčov nemá z môjho pohľadu veľa spoločného ani s prvým dielom Land Of The Free (čo je stále jeden z najlepších speed-metalových albumov), ani s aktuálnym počinom bratských Helloween. Hansenovci sa už tretí album za sebou púštajú skôr do power-metalových vôd, so stále jasnejšími odkazmi na svoje vzory (Iron Maiden, Accept), čo je na takú kapelu pre mňa dosť prekvapivé.
No napriek tomu nás na albume čaká porcia nefalšovaného metalu, a minimálne pri skladbách ako To Mother Earth, Insurection, alebo When The World, vás zasype kapela sentimentom z dôb tekvicového Walls Of Jericho. Naproti tomu skladby ako Rain, alebo Real World zas hrajú nákazlivým optimizmom, ktorým kapela oplývala hlavne v rannej fáze svojej tvorby.
Album, ktorý nie je zásadným, ale vyslovene nesklame.
A v stredu to tu máme naživo. Obe kapely vedia zostaviť playlisty, pri ktorých sa power-metalové srdce musí zblázniť od radosti.
A aj keď ja už radšej ulietam na progresívnejšej hudbe, toto si to teda nenechám ujsť, a v stredu zakričím I Want Out, aby som sa pozrel, ako vo Future World dokážu Eagles Fly Free, a pri tom všetkom pochopil, že Heavy Metal Is The Law! :-)
You guys rock. You really do!
