Úplne prvým albumom, ktorý som od švédskychPain Of Salvation počul bol One Hour By The Concrete Lake z roku 1999,ktorý som si vypočul asi tri krát, ale keďže ma nijak extra neoslovil, zapadoldo zabudnutia.
Účasť mozgu kapely Danielva Gildenlowa účasť na projekte Transatlantic (o ktorom sa bližšiezmieňujem na tomto mieste), ako aj spolupráca s The Flower Kings plusneutíchajúce internetové diskusie o najnovšom dielku Be ma vyprovokovalizadovážiť si tento počin a zhodnotiť ho. A s odstupom času to hodnotím akovýborny nápad, pretože Daniel Gildenlow a v podstate celá kapela sú rozhodneľudia s otvorenými očami (a ušami:)), schopní vývoja. Posun od spomínaného predchádzajúcehoalbumu je jednoducho povedané obrovský!
Po každej stránke - či už koncepciounámetu, aranžérsky, alebo hudobne.
Ďalej pretože tento album je neuveriteľne farebný. Ak saniekomu nepáčia inštrumentálne vyhrávky, ktoré postrádajú klasickú stavbuskladby, ak to na niekoho pôsobí ako "vata", alebo zbytočnosť - potomasi ťažko môže preniknúť do tajov tohoto (ale nielen tohoto) koncepčného,farebného, nezakomplexovaného a pôsobivého sveta.
Od úvodnej I Am ma pôsobivá atmosféra tohoto opusu(ktorá prináša od klavírnych vyhrávok, cez severské rytmy až po klasickejšiu – tvrdšiu- tvorbu) chytila tak povediac za pačesy, a nepustila ani po skončení -málokedy sa mi stáva, že pri prvom počúvaní albumu sa pristihnem pri pocite, žesa teším na ďalšiu skladbu, lebo neviem, čo bude obsahovať, ako bude vyzerať, ahlavne preto, že predchadzajúce vypočuté veci boli jednoducho vynikajúce.
Jednoducho tu nič nevadí – ani niekoľkominútovéklavírne „jašenie“ sa, ani desaťminútový klasickejší tvrdší nášup, ani kvázi-inštrumentálneetno – všetko do seba zapadá ako dobre spracované puzzle.
Tento album by som odporúčal každému priaznivcovi nielenprogresívnej muziky, ale každému, kto je schopný otvoriť uši trochumnohoznačnejšej muzičke, a popri tom snáť aj trochupouvažovať nad zmyslom textov, ktoré príbeh prináša – textová stránka je takisto veľmi interesantná, pojednáva o večnej téme – o Bohu. Alenezlaknite sa toho – ide o pohľad naozaj velmi zaujímavý.
Nakoniec – veď posúďte sami. :-)
