Steve Vai – gitarový mág a jeho Fire Garden.

Genialita mže mať mnoho podb. Niekomu sa poťast vymyslieť genilnu rovnicu, niekto vymysl genilny recept. In zas genilne narba hokejkou. A niekto zas tetcom. Jednm z gniov sčastnosti je podla mňa aj gitarista Steve Vai.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (19)

Hrať na gitare, čo už len tu môže byť geniálne – povie simožno nezainteresovaný čitateľ. Možno aj po vypočutí by trval na svojom úsudku– čože je to už len za výkon, brnkať na gitare!

Nuž ľudstvo je už raz také, sto ludí, sto chutí. Nasledovnériadky asi neoslovia uctievačov dychovky, ani vytrvalých poslucháčovmainstreamových rádií, a už vôbec nie ľudí, ktorí hudbu vnímajú maximálneako podklad k nejakej činnosti, a väčšiu váhu jednoducho nemá.

Ale napriek tomu si trvám na svojom – Steve Vai, tentoamerický virtuóz s talianskymi koreňmi, je gitarový mág a géniusv tom, čo robí. A robí to prekliato dobre!!!

Z jeho tvorby som si vybral album, ktorý u mňaodštartoval záujem o celú jednu generáciu súčastných gitaristov –a to album z roku 1996 s názvom Fire Garden. Práve tento album hopodľa mňa charakterizuje dosť podrobne – aj keď to samozrejme na záber umelcajeho formátu nie je na 100% (Steve Vai totižto svoje umenie prejavuje narôznych frontoch – jeho sólovej tvorbe predchádzala plodná spoluprácas Frankom Zappom, s kapelou Whitesnake, s bývalým vokalistom VanHalen Davidom Lee Rothom, skupinou Alcatrazz, stále spolupracuje na projektochG3 a podobne, je toho nesmierne množstvo!).

Na CD Fire Garden sa Vai predstavuje aj v dovtedynetypickej roli – ako sólový spevák. Tento album podľa mňa zároveň delí predelmedzi jeho dovtedajšou – priamejšpu tvorbou, a medzi trochuexperimentálnejšie poňatými nasledovnými dielkami.

Celé CD je vlastne rozdelené na dve časti – na čisto inštrumentálnu,a na druhú, v ktorej už prevažuje Vaiov spev – čo však neznamená, žegitara sa dostáva do úzadia – to nie, hlas sa stáva skôr jej partnerom, ak totak môžem nazvať.Je to ale práve prvá polovica CD, kde sa prejavuje najviacVaiova invencia, nápady, nálady a hlavne hravosť tohoto dlhoprstéhovýmyselníka. Prvá nášupová There`s A Fire In The House ešte prinášapomerne tuctovú, aj keď samozrejme dobrými sólami okorenenú hodbu. Užnasledovná The Crying Machine ma však zabíja výrazným motívom, a už tu sazačína jemne prejavovať experimentálna poloha, ktorú Vai v budúcnostizačal využívať častejšie – využívanie samplov, rôznych zvukov – skladbys neskorším dátumom vzniku už proste nie sú „len“ rockovými kompozíciami,ale sú obohacované o rozmery, známe z iných hudobných štýlov. Konceptalbumu je oživený aj rôznymi krátkymi vsuvkami (napríklad Whookam – vokálnavec, nahratá odzadu). Za jednoznačný vrchol albumu okladám triumvirát skladieb Hand Of Heart, Bangkok a hlavne skoro desať minút trvajúcu Fire GardenSuite . Prvá menovaná ponúka citlivé gitarové vyznanie, kdežto titulná skladba jenabitá energiou – hudba sa tu prelína z klasickejších vyhrávok, až pošialené klavírno-akustické sólové výpady, a celá „suita“ je ukončenáv tvrdšom duchu. Táto hudba však nikoho žiadnou agresivitou neuráža – ideo inteligentnú hru plnú nuáns, výstrelkov, „serepetičiek“ a rôznychkudrliniek, ktoré som počul teda skutočne len u máloktorého gitaristu.

V druhej – spievanej - časti album pre mna trochustráca na dynamike, aj keď aj tu sa nájdu výborné spievané veci (All About Eve,Brothers, alebo posledná, čisto inštrumentálka Warm Regards) – všetko je to užpoložené do kľudnejšej polohy.