Vidieť svojich obľúbencov na pár metrov, sedieť vedľa nich pri stole - to sa nepodarí každý deň. Bratislavský klub Randal je naozaj klub - hudobníci sa tu nemajú extra kde schovať, čo je z pohľadu fanúšika nesporná výhoda.
A keďže ide o menšinový žáner, masa fanúšikov, ktorá by sa v takom PKO stratila, a hala by bola poloprázdna, spôsobila, že bolo jednoducho plno. OK, minimum pohodlia, ale to nevadí.
Show sa môže začať.
Symphony X vydali tento rok svoj siedmy album - Paradise Lost. Spolu s Dream Theater brázdia svetové pódia, a zo spoločného turné si spravili "odbočku" k nám, čo slúži usporiadajúcej agentúre ku cti (nabudúce pls aj s tými Dream Theater!:-).
Minimálne od tretieho albumu sa radia Symphony X ku špičke svetového prog-metalu. The Divine Wings Of Tragedy spôsobil v mojom svete v roku 1997 malé zemetrasenie. Album plný zvratov, dostatočne heavy, dostatočne progresívny a nadmieru melodický, s výborným spevom jedného z najlepších spevákov prog-rockovej scény - Russellom Allanom - v čele - nebolo čo riešiť!
Kapela si odvtedy udržuje svoj vysoký štandard, a žiadny z nasledujúcich albumov vyslovene nesklamal - aj keď časom sú už skôr istotou, ako prekvapením.
Hudba je postavená hlavne na výkonoch mozgu kapely - gitaristu Michaela Romea, ktorý sa osobnou váhou, ale občas aj štýlom hry (niektoré sólové party) nechá inšpirovať jedným švédskym gitarovým masturbátorom.
Druhým pilierom je klávesák Michaell Pinnela, ktorý s gitaristom často zvádza sólové závody.
A za nimi hrá svoju poctivú partiu rytmická sekcia - basák Michael Lepond, a bubením Jason Rullo.
Samotný koncert prebehol v celku dobrej atmosfére, aj keď zažil som už aj horúcejšie reakcie - je možné, že kopec ľudí sa na nich prišlo jednoducho pozrieť zo zvedavosti. Jediná vec, ktorá ma prekvapila, bola dĺžka koncertu - spolu so skoro polhodinovým prídavkom The Odyssey (z rovnomenného albumu) trval koncert cca hodinu aj 3/4. Čakal som viac. Ich repertoár by im dovolil kľudne ja trojhodinový set-list, s prstom v nose.
Turné je určené k propagácii nového albumu, a podľa toho sa odvíjala aj dramaturgia. Odzneli z neho štyri skladby + intro. Zvuk nebol najhorší, miestami bola ale gitara trochu moc ostrá, miestami som nerozumel base. Inak v rámci možností OK.
Nasledoval aj krátky prierez staršou tvorbou - ale to bolo z môjho pohľadu dosť symbolické.
Asi najväčšiu radosť mi spravili so skladbami Of Sins And Shadows a Sea Of Lies z už spomínaného The Divine Wings Of Tragedy.
Rovnakou peckou bola Smoke And Mirrors z Twilight In Olympus z roku 1998.
Možno som to len nezachytil, ale nasledujúci album V (The New Mythology Suite) nebol zastúpený vôbec.
Napriek tej jednej výhrade k dĺžke koncertu musím povedať, že večer to bol super! Kiežby sa darilo priťahovať takéto zoskupenia častejšie, a kiežby si fanúšikovia našli cestu na koncert vo väčšom počte......
Foto: ja
