Pomalým krokom sa ku skupinke ľudí na zastávke blíži nás Úchyl. Na prvý pohľad ako Úchyl nevyzerá – normálne oblečený, pomerne slušne vyzerajúci mladý muž. Žiadny zakomplexovaný škareďák (ó, áký to zaužívaný stereotyp!), ktorého mama v puberte bila za to, keď ho v intímnej chvíli pristihla na záchode, alebo ktorého by pravidelne znásilňoval otec v podnapitom stave (aj keď – toto nemôžme tvrdiť s istotou, všakže). Pristaví sa v strednej vzdialenosti od zastávky, očami si premeriava ženskú časť cestovaniachtivej populácie, a pravá ruka mu skĺza medzi nohy, tam, kde sa mu pod nohavicami hompáľa jeho pýcha. Neuplynie mnoho sekúnd, a vyhliadajúc si obeť si začne....... ako to povedať slušne....... snáď sa nikto nepohorší, keď použijem spojenie „ leštiť bambus“. To normálny človek asi poobede, medzi desiatkami ľudí asi robiť nezačne. Jedna z obetí nadviaže s naším Úchyláčikom očný kontakt – sekunda zaváhania, počas ktorej sa len chce presvedčiť, či vidí dobre, však stačí na to, aby úchyl vycítil svoju šancu. Pristúpi k obeti a počas neustáleho leštenia si cez nohavice sa jej prihovorí. Nešťastná elegantná slečna, dúfajúc v zásah niekoho z okolia, sa odvracia a prechádza o pár metrov ďalej. Úchyl , pred zrakmi troch chlapov (?!?) a štyroch žien pokračuje za ňou, aj so svojím príhovorom a ... leštením. Obeť nastupuje do prvého autobusu, ktorý prichádza na zastávku, a v zúfalom pokuse ho prejde celý až ku posledným dverám, a v poslednej chvíli vystupuje z dverí. Úchyl je celý čas za ňou, a nanešťastie stihne spolu za sykotu zatvárajúcich sa dvier vyskočiť tiež. Dievčinka, vedomá si bezmocnosti v tejto situácii, sa zaplieta do väčšieho davu a odchádza do podchodu, aj keď samozrejme pôvodný úmysel mala úplne iný. Úchyl pozerá smerom do podchodu a ďalej za ňou nepokračuje.... V tomto okamihu príbeh končí. Náhodný vzdialený pozorovateľ, bez možnosti zasiahnuť, sa ocitá mimo zorného ohlu. Môžme sa len dohadovať, ako by sme reagovali v tomto prípade my – nebudem hrať formu, že by som odvážne zakročil, jednu mu vtisol, nakopal ho medzi nohy a podobné silácke reči. Ale, vážení páni, ktorí ste sa na celé divadlo len prizerali - skúste si na mieste tejto nešťastnej slečny predstaviť svoje priateľky, manželky, sestry, kamarátky..... Na tú ľahostajnosť tu raz asi všetci pokapeme......
Úchyl
Na zastávke stojí asi 8 ľudí – traja chlapi a cca päť žien, všetci rôzneho veku, rôzneho vzrastu, s rôznymi osudmi a rôznou náladou. Väčšina pozerá niekam „doblba“, hlavy smerujú automaticky väčšinou smerom k prichádzajúcim spojom MHD, alebo ku fontáne, ktorá ej takým pohybovým vizuálnym centrom diania.