17/11/1989.
Médiami opäť prebehne vlna spomienok, politici porečnia čo_to o význame aj nevýzname, noviny prinesú analytické články o tom, kde sme boli vtedy a kde sme teraz, ľudia si užijú deň voľna, a málokto sa poženie tento sviatok oslavovať do ulíc. Predsa len - u nás sa masovo oslavuje len Nový rok a víťazstvo hokejistov na MS. Taľafatky o zmene režimu nikomu za oslavy nestoja. Alebo možno aj áno, kto vie.
Ale čo viem určite už teraz je to, že terajšia opozícia bude súťažiť v hre "koľkokrát spomenieš slovo demokracia, ľudské práva a sloboda, toľkokrát si demokrat", komunisti si ponadávajú na súčasný neľudský režim, zdierajúci ľudí z kože, JUDr. Fico sa možno opäť raz pochváli, že on si veru žiadny november `89 nevšimol, a ostatné spoluvládnúce strany z koalície voľačo zamrmlú. Kto z nich má pravdu?
Možno svojim spôsobom všetci. A možno nikto.
17. november - cesta k slobode:
Terajšia opozícia si určite nenechá ujsť príležitosť ospievať tento novodobý sviatok ako medzník, ktorý otvoril Slovensku a Slovákom možnosti, aké prislúchajú zvrchovaným národom, a v rámci nich slobodným jednotlivcom. Otvorili sa hranice, spustili sa ekonomické reformy, vďaka ktorým sme boli ušetrení vývoja, ktorý sme mohli v blízkom okolí sledovať trebárs v Poľsku, alebo čiastočne aj v Maďarsku. Prebehlo pokojné rozdelenie ČSFR, a pri pohľade na vývoj v bývalej Juhoslávii môžme ďakovať všetkým svätým. Kto chce, môže ísť do zahraničia kedy chce, čo len hrdlo ráči. Prínos pre budúcnosť Slovenska je jednoducho neodškriepiteľný, sami sme si zodpovední za vývoj, ktorým prechádza celý štát, každý si je zodpovedný za svoj vlastný osud. Všetko je "len" vecou rozhodnutia - či už osobného, alebo elít, alebo celej spoločnosti.
17. november - cesta do otroctva:
Časť "starokomunistov" sa samozrejme cíti ukrivdená. Ľudia, veriaci v ideály, ktorým nevadili ani krvavé metódy starého režimu, a veriaci, že nie systém, ale ľudia boli zlí, si na nové poriadky nikdy nezvyknú. Veľa ľudí, žiaľ aj mladých, má problém nájsť si svoje miesto v dobe, kde výkon hrá hlavnú rolu. Celé generácie na to neboli zvyknuté, a zvlášť v situácii, keď sa celé desaťročia systematicky likvidovala inteligencia a rozmanitosť našej spoločnosti (odsuny Židov, emigračné vlny, mimochodom, pokračujúce dodnes,...), sa nemožno čudovať, že má väčšina spoločnosti nacionálno-socialistický, konzervatívny nádych. O oportunizme a voluntarizme škoda radšej hovoriť - stačí sa pozrieť na súčasnú vládu. Pre väčšinu z týchto ľudí je jednoduchšie hľadať príčiny v okolnostiach a v stave spoločnosti ("diktatúra zahraničných monopolov", "novodobí otroci v západných fabrikách", etc etc), ako keby si mali pripustiť, že tá spoločnosť, to sú len oni, a nikto iný.
17. november - cesta k moci a majetkom:
Máme tu aj početnú skupinu, ktorý význam 17. novembra vnímajú veľmi pragmaticky. V poprevratovom chaose sa najlepšie zorientovali samozrejme tí, ktorí boli najlepšie rozhľadení aj pre ním. Generácia gulášových komunistov 80tych rokov využila svoju šancu, a po hromadnom pálení straníckych knižiek a záznamov z archívov ŠtB nám tu ako huby vyrástli stohy pragmatických politikov, ktorí tú novú elitu učili, ako vládnuť, a tony ctihodných podnikateľov, pre ktorých sa stali 90te roky zlatou baňou - a zrazu si mohli dovoliť to, o čom v režime svojich bývalých chlebodárcov mohli len snívať.
Čo s tým?
Nič. A to je, aspoň pre mňa, tá najpodstatnejšia zmena.
Myslite si o 17tom novembri, čo len chcete.
Neoslavujte, ponadávajte na všetko okolo seba, na to, že niet poriadnej roboty, že je všetko drahé, že je všade bordel a nie je tu poriadok a vôbec, staré dobré časy! Ozaj, nezabudnite na Američanov, veď tí za všetko môžu. Veď môžte.
Alebo naopak, prejdite sa po vynovených námestiach, vyrazte do Viedne, len tak, na kávu, zbehnite do kníhkupectva, praskajú vo švíkoch, fakt! Vyberte sa na koncert, alebo si zabookujte skoro_zadarmo letenku trebárs do Paríža. Alebo poprípade spočítajte prvý milión zarobený vo vlastnej firme, a zavolajte kamarátovi na Floridu, ako ide život. Veď môžte....
A nezabudnite napísať svoj názor do diskusie pod tento článok - nebudú vám kôli nemu klopať v noci na dvere páni v dlhých plášťoch.
Ja mám jasno, ktorým smerom. Vy?
