Určite ušľachtilá myšlienka. Ja som sa tak nad slovenským budovaním demokracie karpatského typu zamyslel, a tu je niekoľko vecí, ktoré by sme podľa mňa úbohým irackým priateľom za žiadnych okolností nemali zabudnúť poradiť. Predsa len - skúsenosti sú na nezaplatenie!
1. pri budovaní demokracie je nutné byť nedôsledný. V praxi to znamená, že za minulosťou treba spraviť hrubú čiaru, na všetko ísť "nežne", vykrikovať po námestiach "láááska, láááska", a plody tohoto snaženia nedajú na seba dlho čakať. Prezidentom od tejto chvíle budú len a výhradne bývalí členovia Husajnovej strany Baas, dnes už samozrejme napravení a "na správnej strane".
2. v ekonomike je potrebné umožniť privatizáciu zásadne bývalým príslušníkom tajnej polície, prípadne absolventom moskovských univerzít. To je jediná záruka zdravého vývoja irackej ekonomiky. Rozdať treba všetko za pár šupov, veď šťastní občania sa radi poskladajú na ozdravenie bánk, keď na to príde. Pre dobro veci a demokracie treba niečo obetovať!!
3. keď je reč o tajnej službe, tak cca 10 rokov po páde Husajnovho režimu je potrebné akože pod tlakom verejnosti a jej mienky vytiahnuť tajné archívy, ale pozor!! nie samotných príslušníkov tajnej služby - veď nakoniec z tých sa už dávno stali ctihodní majitelia rôznych finančných skupín - ale rôznych bezvýznamných agentíkov, pár pokrivených chrbtíc, čo donášali na suseda, že počúva zakázané rádio, a občas treba vytiahnuť na svetlo božie nejakú pikošku o niektorej populárnej osobnosti. To zaberá, masy sa majú čím baviť, a naoko sa deje spravodlivosť.
4. apropó, spravodlivosť! V justícii zo zásady žiadne zmeny!! Treba vyhlásiť právnu kontinuitu s Husajnovým režimom, a nechať aj naďalej súdiť ctihodných sudcov, ktorí predtým síce posielali na smrť nevinných, ale...veď taká bola doba, no nie???
5. bývalým členom Husajnovej strany Baas nech poradia odložiť stranícke knižky niekam, kde ich v prípade potreby nájdu. Nikdy totiž nevedia, kedy ich budú potrebovať. Do tej doby nech - hlavne tí mediálne známejší - vyhlasujú, kde sa len dá, že oni boli v strane preto, lebo ju chceli rozložiť zvnútra. Aj to zaberá - takýchto u nás s radosťou a bez problémov volíme už 17. rok za sebou do rôznych funkcií, zas a znova, tak nie je dôvod, prečo by to nemalo fungovať aj v Iraku. A ešte jedna rada - je dobré, aby sa rozdelili na akože pravicu a akože ľavicu - to je osvedčený recept, plebs sa má potom o čom hádať, a nevšíma si, ako je vyciciavaný.
Keď toto všetko naši irackí priatelia zariadia, už nič nebude brániť šťastnej budúcnosti, aby zavítala do príbytkov prostých Iračanov.
Veľa zdaru, nech žije demokracia!!
