1. krok:
Vytvorte stranu. Vymyslite nejaký účinný názov, ktorým dáte jasne najavo svoje smerovanie, aby prípadný volič a nadšený člen vedel, čo od vás očakávať. Pre tento prípad si vyberme napríklad názov Privilégium, a každý sympatizant sa bude hneď cítiť lepšie – tak privilegovanejšie. Ľudia sa radi cítia privilegovaní, to zaberie.
2. krok:
Zvoľte si ideológiu. Zo začiatku môžete skúšať, triafať sa. Môžete sa tváriť napríklad ako mačkopes, alebo ako konzervatívni liberáli, poprípade ľavicoví pravičiari, alebo pravicoví ľavičiari. Ale pozor! Keď po čase zistíte, že takéto tretie cesty nezaberajú, je čas zaujať pozíciu tam, kde sa ľahko drista, sľubuje, a rozhadzuje zo štátneho – čiže niekde naľavo, najlepšie aj so záberom do stredu. Nevyhrať voľby si môžete dovoliť len raz, inak vám sponzori neprídu na meno, a to vám pri týchto sumách a očakávaniach môže byť osudné. Ozaj, a nezabudnite si pridať za názov nejakú osvedčenú značku, ktorá znie dobre, a v zahraničí vám pridá na cvengu – aspoň dokým nevyjdú najavo vaše skutočné ciele. Ideálna mi príde značka SD – ako sociálna demokracia. Privilégium – SD. To znie svetovo.
3. krok:
Vyvolajte zdanie, že ste obklopení odborníkmi. Nie pred tými skutočnými – tí vás demaskujú hneď, ale z toho si nič nerobte, noviny aj tak skoro nikto nečíta, a ak áno, tak maximálne Nový Čas. Hrajte sa na odborníkov pred národom, pred voličmi, nezabudnite používať jednoduché recepty aj na tie najzložitejšuie problémy, napríklad hedžovanie ropy ako riešenie na zdražovanie benzínu – nikto tomu nerozumie a znie to dobre. Ono celkom bude stačiť, kým toto zdanie vydrží do volieb. Potom už nájdete nejakých poslušných a neschopných ochotníkov do úradov, takých je na Slovensku vždy dosť, hlavne nech hovoria a robia to, čo chcete vy.
4. krok:
V predvolebnej kampani používajte zásadne iracionálne a ťažko preukázateľné pseudoargumenty. Oponenti sa vystrieľajú na jalovej diskusii, z ktorej vyjdete ako víťaz. Opakujte slová ako „spálená krajina“, „hladové doliny“, „chudoba“, „regionálne rozdiely“, „chudáci“ a hlavne „nenažrané monopoly“. Oponentov neoznačte inak ako „ultrapravica“, prípadne „asociálna pravica“. Tieto slovné spojenia používajte tak často, ako sa len dá, v zásade nezáleží na téme, ani kontexte. Dávajte si ale pozor, aby ste pri tom príliž často neukazovali na verejnosti svoje stotisícové hodinky, do tých hladových dolín nejazdite moc často v dvojmiliónovom Volve - nepôsobí to na tých vašich "chudákov" moc dobre. Po voľbách si toho užijete viac, než dosť, to za chvíľu uskromnenia sa stojí...
5. krok:
Takto našlápnutí by ste nemali mať problém vyhrať voľby.
6. krok:
Vytvorte koalíciu. Najprirodzenejšou verziou je vytvoriť ju sám so sebou. Ak to nejakou náhodou parlamentné počty nedovoľujú, vyberte si strany, ktoré sú vám hodnotovo blízke – čiže také, ktoré zdieľajú váš nazor, že v politike nejde o hodnoty (chachacha), ale o prachy, a najlepšie také, ktoré dlho nevládli. Tie sa vám potom pri vidine eurofondov tak začnú podlizovať, že aj zabudnú na kladenie si nejakých podmienok pre vstup do vlády.
7. krok:
Preboha, len nezačnite plniť sľuby!! Nechcete predsa dopadnúť tak, ako Maďari, no nie? Tak pekne pomaly, tu desaťkorunáčka navýšenia na nejaké prídavky, tu tisícka pre dôchodcov, tu dva milióny na nové Volvo, tu dvesto miliónov pre právnika. Pomaly, pomaly, štyri roky sú dlhá doba, nepokazte si to hneď prvý rok prílišnou horlivosťou, 400 mld z eurofondov je veľa, skutočne veľa peňazí, dokonca vám dovolia plniť maastrichtské kritériá, čím si zadovážite vážny argument vo svoj prospech – jednoducho, aj kradnúť bude z čoho, aj sa tým nedodrbe štátny rozpočet, aj váš image ľavicového eurooptimistu bude v poriadku.
8. krok:
Nezabudnite si vymyslieť verejných nepriateľov. V minulosti sa osvedčili napríklad tieto skupiny: novinári, Maďari, západ, USA, monopoly, veľké podniky, a všetko to, čo nie je pod kontrolou. Keď bude najhoršie, sú tu ešte Židia. Fungovalo to už X-krát, zaberie to aj dnes. Dymová clona je dôležitá, zahalí veľa privilegovaných obchodov.
9. krok:
Verejná mienka je pre vás to jediné (okrem peňazí), čím sa budete po voľbách riadiť!! Silné reči sú jedna vec, realita druhá. Preto môžete tárať, že odvoláte ministra, na ktorého dopadol tieň podozrenia z klientelizmu, za päť minút, veď sú to len reči, a reči sa hovoria, a chlieb sa je – ale v skutočnosti ho odvolajte až v momente, keď to môže ohroziť priamo vašu popularitu, a popularitu vašej strany – Privilégium – SD! Nikdy nie ani o minútu skôr!! Nechcete predsa vyzerať ako slaboch, čo sa skloní pred tými hajzlami snoriacimi novinárskymi!
10. krok:
Keď sa priblížia nasledujúce voľby, zintenzívnite vymýšľanie nových nepriateľov štátu, teda vás. Nejaké tie samoúnosy a samozbitia nie sú od veci, máte v tom už predsa prax. Ak ste dodržali všetky kroky tak, ako ste mali – nič vám nebráni vyhrať aj ďalšie voľby.
